Pamiatkovo chránený park pri biskupskom kaštieli nesie meno Štefana Moysesa. V minulosti patril medzi obľúbené miesta ostrihomských cirkevných hodnostárov. V čom však spočíva jeho výnimočnosť?
Park sa nám predstavuje niekoľkými významnými hodnotami, predovšetkým historickou. Už v roku 1678 tu Juraj Lipai vytvoril do istej miery unikátne dielo, park so znakmi pravidelného slohu, ktoré sa zachovalo až do dnešných čias. Hlavné lipové aleje tvoria kríž, lipy sú staré možno viac ako dvesto rokov. Ramená kríža sa pretínajú v mieste fontány, ktorá už nie je pôvodná. V minulom storočí bola rekonštruovaná nielen novým materiálom, ale aj novou formou.
Park vždy najviac trpel vojnami a povstaniami, šťastím je, že sa vždy našli cirkevní hodnostári, ktorí ho povzniesli. Takýmto bol napríklad Štefan Moyses, ktorý po revolúcii v rokoch 1848 – 1849 dával park do poriadku po svojom nástupe do Sv. Kríža nad Hronom. V 20. storočí to bol ďalší slovenský biskup Marián Blaha, ktorý park rekonštruoval. V súčasnosti sa park opäť botanicky zrekonštruoval. V odborných posudkoch sa konštatuje, že park v jednej svojej časti prechádza do voľného krajinárskeho štýlu, čím sa architektonicky zaraďuje do zmiešaného štýlu. Tento je už na Slovensku dosť ojedinelý a aj to dodáva parku pečať unikátnosti.
Nezanedbateľnou hodnotou parku je jeho biologická hodnota, ktorá je daná bohatým zastúpením drevín. Pri projektových prácach pri súčasnej rekonštrukcii sa uvažuje s viac ako 11 000 stromami a kríkmi, a to by som už nazval skoro neuveriteľným číslom.
Park v súčasnosti plní aj krajinárske úlohy svojou polohou pri vstupe do Žiaru nad Hronom a tiež úlohy zariadení slúžiacich pre rekreáciu a oddych. Vybudovanie týchto zariadení síce v minulosti z parku ukrojilo, ale vznikol komplex (kúpalisko, jazierka, ihriská) zladený s prírodným prostredím.
Park Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom je súčasťou kultúrneho dedičstva parkov a záhrad, súčasne je však aj veľkou učebnicou o živote tu rastúcich jedincov.
RICHARDKAFKA