Ženích

„Máte to tu voľné?“
„Nech sa páči.“
Čo sa vypytuje, či nevidí, že som v kupé sama? Títo výrastkovia… No, má už nejakých 25 a bisťu, aj fešáčisko je. Sadol si oproti, skoro sa nám dotýkajú kolená, má nohy dlhé ako deň na Jána. Koľko má? 190 centimetrov? Vyberiem si z tašky knihu, to robí dojem, bude si myslieť, že som ešte študentka… Tak… budem sa robiť, že čítam a po očku si ho dôkladne poobzerám. Stál by za hriech, hoci je ešte mláďa, mama mi vždy hovorieva, že tridsiatnička, stará dievka ako ja, sa musí obzerať už po starších… Pozrel sa na mňa a usmial sa! To nie je možné! Keby ma tak oslovil, vedela by som, ako na to… Zakaždým, keď sa na mňa pozrie, usmeje sa. To je dobré znamenie. Ale musím byť zdržanlivá, ako sa na dámu patrí. Dívam sa do knihy, ale písmenká nevidím, stále mi oči blúdia naproti… Keď ma osloví, zoznámime sa, postupne sa zblížime a zasnúbime. A svadba by mohla byť… v máji. Vtedy mám narodeniny. Pozveme celú rodinu, no to nás bude riadna kopa, musím to zredukovať. Strýka Joža nie, ten veľa zje a tetu Bertu tiež, iba by narobila zbytočné klebety. Bratranec Adolf sa vždy ožerie a keď ich takto postupne preriedime… Veď načo zbytočné náklady? Postačíme si so svojou vrúcnou láskou aj sami. Obrad bude v kostole… A čo, keď nie je veriaci? Tak na úrade… A budem mať dlhé šaty… Nie, nie, dlhé nie, ak by som bola náhodou už tehotná, zle by som vyzerala. Zas sa usmial! Asi nemá odvahu na viac, preto by som mala vziať iniciatívu do vlastných rúk. Poviem mu: Ste taký milý, keď sa usmievate, alebo: Úsmev vám veľmi pristane… A on sa konečne chytí a povie: Slečna, som v rozpakoch, vaša krása ma očarila… Ale, čoby, sama dobre viem, prečo som si doteraz nenašla frajera, nie som žiaden zázrak, skôr také škaredé káčatko… Kačica. Ale hovoria, že láska je nevyspytateľná a prenáša hory, čo keď práve on je ten… Zas ten očarujúci úsmev, viac nečakám…
„Ste milý, keď sa usmievate.“
„Bodaj, by som sa nesmial…“
Panebože, tak predsa som na neho urobila dojem… Cítim, ako sa červenám od vzrušenia, dúfam, že budem vedieť v tomto duševnom rozpoložení viesť ďalší dialóg…
„Bodaj by som sa nesmial, keď čítate knihu hore nohami…“

EMÍLIAMOLČÁNIOVÁ