Andrej pochádza z malej dedinky Jastrabá, kde pozná každý každého, ale predsa len málokto tuší, čomu sa venuje. Priestory, v ktorých má svoju dielňu, sa nachádzajú v tesnej blízkosti ich rodinného domu situovaného na okraji obce. „Pre mňa je poloha nášho domu viac než výhodná, pretože materiál mi takpovediac rastie priamo pred očami. Hneď za domom máme veľký les, kde si mám z čoho vyberať. Určite mám veľkú výhodu oproti výrobcom v mestách, ktorí si musia základné suroviny dovážať z okolitých lesov,“ pochvaľuje si Andrej. Svoje prvé djembe vytvoril už na strednej škole. „Vtedy som ešte netušil ako a hlavne čím by som mal surové drevo správne spracúvať. Tak som si vzal motorovú pílu, pretože tak to robili aj niektorí moji spolužiaci a začal som vyrezávať. Lenže po čase som zistil, že to vôbec nemá zvuk ako by malo mať a, že tvar, ktorý bol skôr dokonale nepravidelný ako pravidelný, vôbec nepripomínal djembe ako také,“ spomína si na svoje začiatky. Neskôr si začal vymýšľať rôzne prípravky, z ktorých začal vyrábať djembe s vlastnými špecifickými prvkami. „Materiál, s ktorým sa mne osobne najlepšie pracuje, je jelša. Je to výborné drevo, ktoré je aj pomerne ľahké oproti niektorým ostatným. Ďalej je to drevo z orecha, divej čerešne a tie váhovo najľahšie vyrábam z topoľa osikového. Kože, ktoré používam, sú všetky z kozy. Už mám zaobstaranú sieť dodávateľov, ktorí mi vždy dodajú dostatočné množstvo potrebných koží. Niektoré sú opracované a upravené, iné zas nie a tie si potom spracúvam sám. Ďalší doplnkový materiál si musím kupovať. Viac vám neprezradím, pretože ostatné záležitosti sú mojím výrobným tajomstvom,“ vysvetľuje. Na pohľad ľahká práca je však dosť náročná predovšetkým na detaily. Výrobca sa musí sústrediť nielen na tvar a dokonalé opracovanie, ale aj na to, aby daný nástroj vydával adekvátny zvuk. „Dosť ma mrzí, keď viem, že si ľudia kupujú djembe len na to, aby si ho doma mohli vystaviť ako kus nábytku. Ja ich vyrábam hlavne na to, aby sa dalo na nich hrať a aby boli po všetkých stránkach čo najlepšie. Ale využitie mojich výrobkov záleží len na kupcovi.“ Andrej má ku každému jednému produktu vytvorený osobný vzťah a nie vždy sa ľahko lúči so svojimi výrobkami. Pretože za ten čas, ktorý venuje výrobe, vytvorí z obyčajného kusu dreva niečo, čo by sa mohlo kľudne nazvať dielom. Síce samotná výroba netrvá dlho, približne asi dve hodiny, ale nájdenie a príprava vhodného materiálu zaberie najviac času. Svoju doterajšiu zbierku, v ktorej sa nachádza okolo päťdesiat kusov, má podrobne zachytenú na fotografiách. „Je to hlavne z toho dôvodu, aby som mohol porovnávať a zlepšovať svoju budúcu výrobu. Takto sa mi zatiaľ nikdy nestalo, že by som vyrobil dva rovnaké kusy. Možno na pohľad vyzerajú rovnako, ale v malých, pre mňa dôležitých detailoch, sa dosť odlišujú,“ hovorí Andrej.
Na otázku prečo sa rozhodol vyrábať práve tieto hudobné nástroje odpovedal: „Už predtým som sa venoval výrobe gitár, ale to nebolo dostatočne nové na to, aby to ľudí zaujímalo. Gitaru všetci poznajú už veľmi dávno. A tak som sa už počas strednej školy rozhodol, že začnem vyrábať rôzne druhy bubnov. Na Slovensku a celkovo v Európe sú djembe, alebo bongá známe približne od deväťdesiatych rokov, preto sa mi táto výroba zdala omnoho atraktívnejšia a zaujímavejšia. A navyše je to pekné, je to jednoduché a ľudí to stále viac a viac zaujíma.“ Andrejovým najväčším snom je, aby mal väčšiu dielňu s dostatočným množstvom náradia.
ERIKA ZAŤKOVIČOVÁ
