Pleso alebo jazero v pohorí, ktoré má sopečný pôvod, je unikátnym prírodným javom. V Ladne sa nachádzalo v nadmorskej výške nad 620 metrov. Aby pleso vzniklo a udržalo sa, musí mať zabezpečenú rovnováhu odtoku povrchovej a podzemnej vody. Celé storočia to bolo tak aj v Ladne, až kým si družstevníci neurobili z plesa zdroj na napájanie dobytka. Stalo sa tak možno pre 40 – 50 rokmi. Nevyhnutná rovnováha sa narušila, pleso zarástlo trávou a burinou a v podstate zaniklo.
Osada Ladno, ako lokalita obývaná ľuďmi, je známa dávno. V darovacej listine kráľa Žigmunda, ktorá bola podpísaná 26. februára 1388 a ktorou daroval magistrom Frankovi a Simonovi hrad Šašov aj s jeho majetkami, sa po prvý raz spomínajú niektoré obce ako Jalná, Trnavá Hora, Kľačany, Hronská Dúbrava. Je to vlastne prvá písomná zmienka o týchto lokalitách. Medzi obcami sa spomína i Ladno pod názvom Leden. Čiže, ľudia tu žili pred viac ako 600 rokmi a iste to nebol život jednoduchý. Málo úrodné polia však vyvažovali lesy bohaté na drevo a zverinu. Obyvatelia sa zaoberali najmä výrobou dreveného uhlia. Možno najväčšou výhodou obyvateľov Ladna bolo, že sa ich menej dotýkali vojny, ktoré sa odohrávali v údolí Hrona, kde vojská drancovali tam žijúce obyvateľstvo.
V 20. storočí začali pôvodní obyvatelia z Ladna odchádzať za lepšími podmienkami pre život. Na druhej strane sa do Ladna začali sťahovať ľudia z miest, aby si mohli vychutnať ticho, vynikajúci vzduch a čarovnú prírodu. Tak začala vznikať chalupárska osada. Posledný obyvateľ osady sa z nej odsťahoval vlani. Z Ladna sa stala rekreačno-chalupárska osada a treba povedať, že nie hocijaká. Zvýšená starostlivosť o domy a záhrady naďalej zlepšuje jej estetickú úroveň.