Písmo:A^-|A⁺00

V Kosove strávil jeden týždeň Veliteľ Milan Slezák strávil prednedávnom v Kosove sedem dní: „Bol som na stáži, aby som vedel ďalej plánovať a organizovať domáci výcvik a činnosť vojakov vybraných na misiu.“ Vo veliteľskej kancelárii, v ktorej sú prípravy v podobe základnej vojenskej batožiny viditeľné už na prvý pohľad, napriek tomu nervozita nevládne. „Všetci sme už cestovne naladení, ale náladu máme aj tak dobrú,“ dodáva veliteľ. Situáciu vôbec nezľahčuje, vie, že tam, kam idú, sa môže modré ráno zmeniť na čiernu noc kedykoľvek v priebehu dňa. Má však za sebou vycvičenú rotu a očakáva, že všetci urobia maximum. „Výber členov misie prebiehal veľmi svedomite a na základe istých kritérií, ktoré boli rozhodujúce,“ udáva podplukovník Milan Slezák. Uvedomuje si, že i tí najlepší z najlepších môžu zlyhať: „Ak spôsobí vojak nejaký vážny problém, bude repatriovaný. V priebehu misie môže odísť aj na vlastnú žiadosť, ak to nezvládne psychicky alebo ak nastanú nejaké rodinné problémy.“ V takom prípade sú v zálohe ďalší, ktorí sa výcviku spolu s vybranými vojakmi zúčastnili. „Nemaľujme však čerta na stenu,“ zaháňa všetko zlé „vojenský tatko“ v prítomnosti dvoch členov budúcej jednotky KFOR. Marcel a Vladimíra, misijní nováčikovia, ešte nevedia, do čoho idú. Do výcviku ale dali všetko a jednohlasne tvrdia: „Ak by nás nevybrali, bolo by to pre nás veľké sklamanie!“ Z reality má zmiešané pocity Čatár Marcel Švec stláča kľučku vojenskej brány už takmer päť rokov. Vyštudovaný vinár zo Senice zakotvil v armáde pri hľadaní seba samého. „Otec sa s tým zmieroval trochu dlhšie, pretože som kvôli armáde zanechal aj vysokoškolské štúdium. Ale postupne začal byť na mňa pyšný,“ tvrdí mladík. Od misie reálne očakáva dobrý zárobok, je si však vedomý toho, že peniaze nie sú všetko: „Dúfam, že zažijem niečo nové, čo ma posunie ďalej a obohatí ma o skúsenosti a zážitky.“ Nezabudne vysloviť nádej, že sa domov vráti zdravý a plný sily, aby mohol ďalej pokračovať v rozvíjaní svojej vojenskej kariéry. A čo cíti pred vstupom na kosovskú pôdu? „Posledné dva-tri týždne mám taký zvlášny pocit. Postupne som nútený prijímať vedomie reálnej zodpovednosti za ľudí, pretože tentokrát už nepôjde o cvičenie v rámci posádky. Velím istému počtu ľudí, ktorí sa na mňa spoliehajú a na ktorých sa musím spoľahnúť zas ja. A to v podmienkach úplne odlišných tým doterajším,“ vyznáva sa Marcel. Jeho výkony vo výcviku hodnotí veliteľ Milan Slezák ako vynikajúce a Marcelovi udeľuje jednotku aj za jazykové schopnosti: „Angličtinu ovláda na veľmi dobrej úrovni a do riešenia úloh vkladá nielen pocit zodpovednosti, ale aj vlastnú iniciatívu.“ Do dočasného domova si Marcel okrem rodinných fotografií odnáša aj drahocenný balík. „Po celý čas si budem v mysli a srdci uchovávať teplé spomienky na domov, aby mi dodali silu, keď ju budem potrebovať,“ hovorí za súhlasného prikyvovania vojačky Vlaďky. Babka z nej chcela mať policajtku Vojačka Vladimíra Kopčanová z Krompách však nakoniec poslúchla hlas svojho srdca. Slobodná žena, ktorá v armáde pôsobí iba jeden a pol roka, je podľa Marcela Šveca pevným článkom armády. „Patrí medzi vojačky, ktoré túto prácu chcú robiť a je to aj vidieť,“ hodnotí jej kvality. „Ešte nikdy som neletela,“ priznáva Vlaďka svoju prvú obavu z náročného „výletu“. O jej zaradení do misie rozhodla hodnosť, spôsobilosť a dokonca aj pohlavie. „V misii potrebujeme aspoň minimum žien, ktoré budú plniť úlohy týkajúce sa styku s civilným obyvateľstvom. K tým patria napríklad prehliadky žien,“ uvádza veliteľ. Aj Vladimíra musela prejsť jazykovými kurzami a dnes ovláda nevyhnutnú slovnú zásobu anglického, chorvátskeho a albánskeho jazyka. Svoje odhodlanie pôsobiť v misii vysvetľovala svojej mame dlho: „Má len mňa, a tak má o mňa, prirodzene, strach. Bude sa s tým musieť vyrovnať, pretože ja si plním veľký sen.“ Svojich emócií sa neobáva. „Neviem, aké budem mať pocity priamo na mieste, ale viem, že sa budem snažiť zvládnuť to. Veď preto tam idem,“ dodáva na margo životného „adrenalínu“ Vladimíra. V priebehu misie sa domov k rodine dostane spolu s ostatnými za celý polrok dvakrát. „Dovolenka bude pre každého z nich povinnou, aby zregenerovali svoje sily a nabrali opäť elán z domáceho prostredia,“ predostiera veliteľ podplukovník Milan Slezák. Vladimíra neprotestuje: „Mama už teraz bude počítať dni...“ Text a foto: KATARÍNA KOPCSÁNYIOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou