Článok pokračuje pod video reklamou
Bergerricht sa nachádza na Trojičnom námestí v Banskej Štiavnici. Miestni ho nazývajú aj Hellenbachov dom, podľa štiavnického lekára Gottfrieda Hellenbacha, ktorému patril na začiatku 18. storočia. V tomto období bol pravdepodobne prestavaný z pôvodne renesančného na barokový dom. Na fasáde je vybudovaný zaujímavý rohový arkier (výstupok s oknami). Vstupná miestnosť a miestnosti na prízemí majú valené klenby, priestory na prvom a druhom poschodí majú ploché zdobené stropy.
V rokoch 1792 až 1854 bola budova využívaná ako sídlo banského súdu, a preto dostala meno Berggericht. Pozoruhodnosťou je existencia banskoštiavnického mestského a banského práva, ktoré podľa zachovaných historických spisov a kníh patrí medzi najstaršie v Európe. Výskumy ukazujú, že je staršie ako jihlavské, ktoré mu je veľmi podobné. Banskej Štiavnici udelil toto právo kráľ Belo IV., ktorý vládol v rokoch 1235 až 1270.
Zachoval sa Kódex mestského a banského práva Banskej Štiavnice z roku 1572 a je vzrušujúce čítať, čo všetko uzákoňuje. Dovolím si citovať z niektorých ustanovení. Napríklad „ak niekto druhému unesie dcéru, má sa postupovať tak, že súd vyzve dcéru, aby pristúpila k tomu, s kým chce ostať.“ Ak pristúpi k tomu, čo ju uniesol, je všetko v poriadku a „únoscu neprináleží súdiť“, ale ak pôjde k príbuzným, „má sa únoscovi odťať hlava.“ Kódex uvádza celý rad situácií, s ktorými sa stretávame aj v dnešnej dobe, ako vražda, násilné vstúpenie do bytu, hráčska vášeň a podobne. Nájdeme tu pasáže o kutaní (hľadaní) rúd a o prepožičaných banských poliach a šachtách.
Dom, ktorý je postavený prakticky v strede mesta, slúžil aj na ubytovanie významných osobností, ktoré Štiavnicu navštívili. V roku 1751 to bol manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský a v roku 1764 jej syn, cisár Jozef II. so svojím sprievodom. Na tieto skutočnosti upozorňujú skromné tabuľky na priečelí domu.
Po roku 1859 využívala dom Banská a lesnícka akadémia. V súčasnosti patrí do komplexu Slovenského banského múzea a sú v ňom vystavované geologicko-mineralogické zbierky.
RICHARDKAFKA
