Avšak pred týždňom, kedy sme na Slovensku zaznamenali po prvýkrát štyridsaťstupňové horúčavy v tieni, bola situácia pri jazere podstatne iná. „Denne sem chodilo množstvo ľudí aj zo vzdialenejších miest. Vtedy sme zaznamenali rekordnú teplotu vody, ktorá dosiahla 24 stupňov Celzia. Nespomínam si, že by sa tu niekedy takáto teplota vody namerala,“ hovorí Getler a zároveň vysvetľuje, že jej teplota sa meria každé ráno v hĺbke jeden meter pod hladinou. V desaťcentimetrovej hĺbke mala dokonca teplotu takmer 28 stupňov. „Stačí však jedna studená noc, aby sa voda ochladila pod dvadsať stupňov.“
No nielen studená voda odrádza návštevníkov zdržať sa pri jazere dlhší čas. Niet tu totiž nič, čo by im spríjemnilo pobyt. Dokonca odišiel aj majiteľ člnov, ktorý ich tu roky prenajímal. Keď sa nedalo kúpať, mnohí si radi začlnkovali alebo sa pobicyklovali na vodných bicykloch. Taktiež v blízkosti jazera neexistuje žiadny bufet s občerstvením, o sociálnych zariadeniach ani nehovoriac.
Najhoršie však je, že v okolí jazera niet elektrickej energie. „Dodávali nám ju Rudné bane, vlani v septembri nás však odpojili a teraz je problém znovu nás zapojiť. Preto je tu tak mŕtvo. Dole v kempe majú len akúsi elektrickú centrálu, aby sa udržali v chode aspoň chladničky,“ dodáva Getler.
(ab)
Voda z jazera sa používala na pohon banských zariadení
Dolnohodrušské jazero patrí k sústave banskoštiavnických tajchov a nachádza sa v hornej časti obce Hodruša - Hámre. Ide o jednu z najväčších vodných nádrží, ktorú v rokoch 1739-1740 vyprojektoval Samuel Mikovíni. Samotný tajch bol vybudovaný v rokoch 1743-1744. Jeho maximálna hĺbka je 20,3 metra, má zemitú hrádzu s dĺžkou 199 metrov a výškou takmer 22 metrov. Úžitový objem tajchu je 641 tisisíc kubíkov zachytávanej vody. Tá sa používala na pohon banských a úpravárenských zariadení v Hodrušskej doline. V súčasnosti jazero patrí Povodiu Hrona.