Článok pokračuje pod video reklamou
„Hľadanie týchto detí je tvrdým orieškom. Sú prevažne z rodín v zlej sociálnej situácii, ktoré sa často sťahujú a málokedy ich nájdete v mieste trvalého bydliska,“ varuje nás hneď na začiatku metodička z odboru školstva a športu Adriana Giláňová. Minulý rok sa u jednej rodiny tesne minuli so sociálnymi pracovníkmi. „V stane nad vykopanou jamou žila matka s niekoľkými deťmi. Jedno z nich malo dokonca len mesiac,“ spomína na šokujúci objav.
Policajti prišli!
Tentokrát chýba v tabuľkách 12 budúcich prvákov, ktorí sa nezapísali na žiadnu zo žiarskych základných škôl. Trasa, ktorú absolvujeme, napovedá veľa. Prvou zastávkou je sociálna ubytovňa v budove bývalej STS-ky. Posedáva pred ňou skupinka detí a starší muž. Prichádzajúce policajné auto sledujú nedôverčivé pohľady. Dievčatko v predškolskom veku vbehne dnu a zakričí do chodby „Policajti prišli!“. Pracovníčka mestského úradu vysvetľuje zhŕknutým dospelým, o čo ide. „Hľadáme detičky, čo majú ísť v septembri do školy. Máte tu také?“ pýta sa. Po chvíľke nájde dvoch chlapcov zo zoznamu. Mamy obidvoch žmolia v rukách akési doklady, ktoré by mali dokazovať, že ich deti dostali ročný odklad školskej dochádzky. „Hej, môjho chlapca zapísali na „štvorke“, ale vraj máme ísť ešte k psychologičke,“ vysvetľuje lámane mama malého Sergeja. Ten zviera v rukách autíčko a pri otázke, či sa teší do školy, záporne krúti hlavou. „Ja chcem byť radšej doma, hrať sa a pomáhať mame,“ hovorí. Asistentka Lucia Suchá zatiaľ vymenúva možnosti predškolského vzdelávania druhej z mamičiek. „Pre Borisa bude lepšie, ak začne navštevovať nultý ročník alebo ostane ešte rok v škôlke, aspoň sa niečo naučí a zvykne si na ostatné deti,“ hovorí. Obaja budúci prváci prekvapene hľadia veľkými hnedými očami chvíľu na mamy a chvíľu na „tety“ z úradu. Presvedčivo zapôsobí najmä zmienka o príspevku na jedlo a školské pomôcky. Nasleduje pár telefonátov, formulár s presnými pokynmi a prísľub rodičov, že sa o všetko postarajú. Odchádzame.
„Šlo to nejako hladko,“ podotkne Adriana nastupujúc do auta. „Minulý rok sa nám tak nedarilo,“ dodá.
Povedali jej, že sú plní
Presúvame sa k neslávne známym „Jadranom“. Po chvíľke vypytovania sa, sme na prvom poschodí a klopeme na dvere ďalšej z rodín. Otvorí nám muž, ktorého pohľad na dvoch mestských policajtov očividne zarazí. O minútu už Adriana diskutuje s mamou „nezvestného“ prváčika za zatvorenými dverami. Po krátkom rozhovore sa lúčime. „Išla dieťa zapísať na „jednotku“, pretože to odtiaľto majú kúsok. Tam jej povedali, že sú už plní. Podľa miesta trvalého bydliska však patria pod školu na Jilemnického ulici. Niekedy dochádza aj k takýmto prípadom. Rodič si síce môže vybrať akúkoľvek školu, no tá jeho dieťa môže odmietnuť z kapacitných dôvodov. Ale vyriešili sme to,“ vysvetľuje Adriana.
Však on ide do osobitnej
Pred obytnými domami na Ulici dukelských hrdinov postáva asi desiatka ľudí. Tínedžeri sedia na múriku a zvedavo pozorujú, čo sa bude diať. Keď zistia, že si policajti neprišli po nikoho z ich známych, znudene pokračujú v debate. Na schodoch stretávame rómske deti, ktoré trávia prázdniny v bezprostrednom okolí bytovky.
Mama malého Romea, kvôli ktorému sme sem prišli, je prekvapená. „Však on ide do osobitnej ako všetci,“ rozhodí rukami. O zápise do inej školy ani neuvažovala. Vybrala sa rovno do pedagogicko-psychologickej poradne, kde jej odporučili žiarsku Špeciálnu základnú školu. Romeo sa do školy neteší, ale vraj má už tašku.
Na schodoch sa niečo deje. Obyvatelia sa zhŕkli vo vestibule budovy. Vo vchodových dverách stojí poštárka a rozdáva okolostojacim Rómom obálky. Na otázku, čo sa deje, odpovedá asi tridsaťročná žena: „Doniesla príspevky na bývanie.“
Čakáme, kým príde papier
Ďalšou „štáciou“ je takzvaná Kortína. Po šesť a sedemročných deťoch sa vydávame pátrať pešo. V sparnom dni cítime zápach. Pred chatrčami sa ponevierajú psy a mačky. Sem-tam počuť detský smiech alebo vravu. Predsa len, sú prázdniny.
Po niekoľkých pokusoch nájdeme ten správny dom. Žije v ňom niekoľko nových prisťahovalcov. Do prvého ročníka by malo tento rok nastúpiť šesťročné dievčatko. Mama, ktorá nie je Žiarčanka, si trpezlivo a za stáleho prikyvovania vypočuje Adrianine argumenty a súhlasí s tým, že dcérku dodatočne zapíše do školy.
V unimobunke o kus ďalej nájdeme aj Lenku, ktorá mala podľa zoznamu absolvovať pohovor s psychológom, no na dohodnutý termín neprišla. „No, mali sme tam ísť, ale zatiaľ nám neprišiel papier, tak naň čakáme,“ hovorí Lenkina mama. „Ale chcem, aby išla na cirkevnú, tam je to vraj dobré,“ pokračuje. Lenka na nás zatiaľ hanblivo pozerá. Adriana ju narýchlo skúša. „Akej farby je tráva?“ pýta sa. „Zelenej,“ odpovedá pohotovo dievčatko. „No, vidíš, veď ty si šikovná, môžeš ísť do školy,“ povzbudzuje ju asistentka Lucia. Nakoniec sa dohodnú, že Lenku zapíšu na cirkevnú školu.
Počas dňa vypátrali Adriana a Lucia sedem z dvanástich „stratených“ prvákov. Ich vyhľadávanie však bude pokračovať až do začiatku školského roka. Ako dúfajú, dovtedy sa im snáď podarí umiestniť v žiarskych základných školách všetkých.
Hľadanie ešte neskončilo
V prípade, že dieťa nie je fyzicky alebo psychicky zrelé, aby nastúpilo do prvého ročníka základnej školy, dostane ročný odklad školskej dochádzky. Aj počas neho ho však možno umiestniť v takzvanom nultom ročníku či materskej škole. Možnosť navštevovať nultý ročník je ale podmienená hmotnou núdzou rodiny, v ktorej dieťa vyrastá. „V týchto zariadeniach by si malo postupne zvykať na učenie, kolektív a denný harmonogram,“ vysvetlila nám metodička odboru školstva a športu Mestského úradu v Žiari nad Hronom Adriana Giláňová.
Hľadanie zvyšných piatich detí, ktoré zatiaľ nie sú zapísané, bude pokračovať. „Oslovím riaditeľov škôl v okolitých obciach, či sa neprihlásili tam. Doplním zoznam žiakov, ktorí budú navštevovať špeciálnu základnú školu a uvidím. Niektoré deti zvyknú prísť do školy až v septembri, lebo ich rodičia nevedia, že je nutné absolvovať zápis,“ uviedla Giláňová.
(iva)
