Územie obce Štiavnické Bane bolo v roku 1995 vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu. Je pravda, že dosť neskoro, v čase, keď už väčšina pamiatok podľahla vplyvu času. Takto bude možné zachrániť aspoň to, čo tu ešte zostalo. Stratili sa unikátne ohňové stroje, zariadenia na výrobu lán, gáple, zostali však haldy, z ktorých boli vyťažené kovy. Práve Štiavnické Bane sú miestom, kde boli realizované mnohé technické riešenia, ktoré majú svetové prvenstvo.
Zo sakrálnych pamiatok sa zachoval Hieronymitánsky kláštor, ktorý je súčasne aj najväčším stavebným objektom v Štiavnických Baniach. Bol vybudovaný v 18. storočí a dokončený v roku 1754. Postavili ho mnísi z rádu svätého Petra Jeruzalemského, takzvaní hieronymitáni, ktorí prišli do Štiavnických Baní z Tirolska. Kláštor pozostáva z mohutnej rezidencie štvorcového pôdorysu a severnou stenou je spojený s kostolom svätého Jozefa. Kláštor má trojpodlažné a dvojpodlažné krídla a v strede vznikol vnútorný obdĺžnikový dvor. V kostole sa nachádza niekoľko pamiatkových celkov, medzi ktoré patrí najmä výtvarne prepracovaný barokovo-rokokový oltár s bohatými figurálnymi ozdobami a s píšťalami z gravírovaného cínu. Je dielom významného majstra Martina Podkonického z roku 1754. Oltár svätého Kríža vytesal pre tento kostol známy sochár talianskeho pôvodu žijúci v Kremnici Dionýz Stanetti. Zaujímavosťou sú aj hroby význačných banských úradníkov v krypte pod chrámom. V kostole je šesť ďalších oltárov zasvätených rôznym baníckym patrónom.
Po zrušení rádu hieronymitánov roku1786 bol kláštor využívaný na rôzne cirkevné a svetské aktivity. Boli tu farský úrad, banský úrad, archív, byty pre učiteľov, ale aj preslávená rezbárska škola.
V roku 1824 poškodil vežu kostola blesk. Nová, dodnes existujúca veža, bola vybudovaná v neorománskom slohu.
Na prednej strane budovy (od štátnej cesty) je umiestnená pamätná tabuľa významných národných buditeľov, ktorí v nej pôsobili v 18. až 20. storočí. Boli to napríkload Ján Palárik, Andrej Kmeť, Ján Kalinčiak alebo Ján Botto. Už podľa týchto mien možno predpokladať, že šlo o významné stredisko aj z hľadiska národného života. Zaujímavosťou je tunajšie pôsobenie básnika Jána Bottu, ktorý tu pracoval ako banský inžinier.
RICHARDKAFKA
