Písmo:A^-|A⁺00

Letný projekt z dielne súkromnej televízie bol pre najextrémnejších reportérov šitý na mieru. „Obom nám to navrhlo vedenie televízie a my sme s ním nezávisle od seba súhlasili,“ hovorí Rasťo Ekkert, ktorý pochod naprieč Slovenskom viedol v stredu 18. júla aj cez Levice. Práve v Leviciach sa Rasťo dozvedel, že obaja, hoci križujú krajinu rozdielnymi trasami, dostali po osemnástich dňoch pešej chôdze príkaz na povinnú dvadsaťštyrihodinovú prestávku. Dôvodom pre ňu sa stali extrémne horúčavy a vyčerpanosť organizmov oboch súťažiacich. „Denne ideme osem až desať hodín a nič si neuľahčujeme,“ tvrdí Rasťo, odhodlaný dokončiť, čo začal. Pravidlá súťaže obom súťažiacim dovoľujú iba peší presun, a to od Novej Sedlice na východe po Bratislavu v priebehu dvadsiatich piatich dní. Slovensko bude mať už aj v nohách Rasťo Ekkert už naprieč Slovenskom prešiel, ale peši ešte nikdy. Vždy mal k dispozícii bicykel alebo motocykel. Až vďaka stávke s Jožom Kubánim vie, čo je prežiť takmer mesiac na vlastných nohách. „Ja mám dolnú trasu, Jožo hornú, ale obaja sa zúčastňujeme vôbec najkatastrofálnejšieho variantu, aký sme doteraz podstúpili,“ hovorí Rasťo so spálenými chodidlami nôh. Navzdory dokonalému a kvalitnému trekovému výstroju im dáva trasa, vedúca dvadsiatimi vopred určenými mestami aj cez horúce asfaltky, riadne zabrať. Napriek doráňaným nohám však reportér so štyrmi krížikmi na chrbte tvrdí: „Najťažšia je samota, teplo a smäd. Je to poriadny zaberák pre psychiku.“ Reportér, známy svojimi extrémnymi nápadmi i cestami má za sebou januárovú cestu cez Saharu, ale skutočné prehriatie organizmu pociťuje až teraz. „Počas pochodu vôbec nejem, v posledné tri dni zvraciam už aj vodu,“ priznáva únavu organizmu Rasťo, ktorý tvrdí, že strach a peniaze nikdy nemal: „Mám za sebou 470 a pred sebou už len 170 kilometrov. Nepatrím k typom, čo niečo vzdávajú. Keď mi už bolo naozaj najhoršie, pridala sa ku mne moja priateľka Lucia.“ Práve ona s ním prešla päť etáp, merajúcich spolu zhruba sto kilometrov, pričom nezabudla na malý doping – hojivé maste, vitamíny a náplasti. Bolo to aj kritickejšie Trasa z Počúvadla do Levíc bola minulú stredu 18. júla pre Ekkerta náročná kvôli teplotným rekordom. Všetky extrémy a adrenalín zvláda kvôli jedinému cieľu – rozhodol sa pomôcť opusteným či chorým deťom v troch vytipovaných sociálnych zariadeniach. Reportér, ktorý je momentálne vlastne v práci, si plní povinnosti poctivo a noci trávi v hoteloch: „Pribalil som si aj spacák, ale myslím, že moje zmordované telo si zaslúži poriadnu sprchu a oddych.“ Na svoje výdaje dostal od televízie desať tisícok. K nim stihol Rasťo aj napriek „podarovaným“ nocľahom a strave v niektorých etapách cesty prečerpať ďalších dvadsaťtisíc korún z vlastného účtu. Po jednodňovom oddychu v levickom hoteli a v nitrianskom penzióne u priateľa nastúpil so štyridsaťkilometrovým náskokom pred Jožom Kubánim posledné tri etapy cesty. „Vstávam o štvrtej ráno a zaspávam o pol desiatej večer. Som milo prekvapený z ohľaduplnosti vodičov, ktorí ma na ceste spoznávajú a bezpečne obchádzajú. Aj z ľudí, ktorí mi sami od seba podarujú na ceste nápoje i ovocie. Keďže sa mi posunul prah bolesti, posledné kilometre zvládnem určite. Už sa teším, kedy si spálené chodidlá doliečim,“ vyznáva sa na záver nenapraviteľný dobrodruh Ekkert. KATARÍNA KOPCSÁNYIOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou