Práca hasiča ho „chytila“ pred štvrťstoročím

Snáď každý z nás v detstve sníval o nejakom povolaní. Niektorí chceli byť kozmonautmi alebo lekármi, iní učiteľmi či kuchármi. Máme rôzne sny, ale všetci v hĺbke duše túžime robiť v živote to, čo nás baví a napĺňa. Život nás často zavedie aj na cesty, o k

Podať prvú pomoc, liezť na lane či opraviť hasičské zariadenia. Aj takéto činnosti patria k výkonu hasičov. Hasiť požiar je len jedna z činností, ktoré sú náplňou ich práce. Kto sa chce stať hasičom, musí najskôr prejsť potrebnými školeniami a výcvikmi. „Keď vás to nebaví, škoda nastúpiť,“ hovorí levický hasič Koloman Tóth, ktorý je členom Hasičského a záchranného zboru v Leviciach už dvadsiaty piaty rok. Z vyučeného sústružníka je dnes kapitán zmeny. Nemám čas rozmýšľať, či mi je teplo Hasiči sú na začiatku aj na konci každej zmeny povinní skontrolovať stav všetkých zariadení. „Keď prídeme do služby, všetko musíme vyskúšať a prezrieť. Čo nefunguje, musíme opraviť,“ hovorí Koloman Tóth. Či ide o opravu štartéra alebo naviazanie potrhaných hadíc, hasič si musí vedieť s týmito vecami poradiť. Pravidlom sú aj školenia a výcviky. V lete vypĺňajú čas mimo zásahov najmä praktické cvičenia, v zime teória. Podľa Kolomana Tótha musia byť však hasiči vždy v strehu: „V podstate stále čakáme na to, že sa niečo môže stať.“ Každý hasič má vlastný ochranný výstroj, ktorý tvoria kabát a nohavice s tepelnou vložkou, ochranné rukavice, helma so zlatým štítom, chrániacim zrak proti infračervenému žiareniu z plameňov, a špeciálna zásahová obuv s titánovou vložkou. V noci nesmie chýbať svietidlo. Ešte pred niekoľkými rokmi si však zásahová jednotka musela vystačiť so štyrmi výstrojmi. Ošľahnutie plameňom odev vydrží, ale voči dlhšiemu kontaktu s ohňom nie je odolný. Na otázku, ako sa človek v takejto výstroji cíti, kapitán Tóth odpovedá: „Keď robíme, necítime, že je nám teplo. Nemáme čas nad tým rozmýšľať. Ako nám je teplo, zistíme, až keď si kabát po skončení akcie vyzlečieme.“ Oheň si treba ohmatať Podľa Tótha vzniká väčšina požiarov z nezodpovedného konania ľudí, ale sú aj prípady úmyselných požiarov. „Výjazdov a zásahov nám z roka na rok pribúda,“ konštatuje, „mali sme aj situáciu, že bolo v priebehu hodiny sedem požiarov naraz. Vtedy boli všetky garáže prázdne.“ Požiar treba najskôr zastaviť a potom lokalizovať centrum. Čas začína plynúť od momentu prebratia správy v operačnom stredisku. Ak ide o zásah v Leviciach, príchod trvá pár minút. „V lete sa často vyskytujú požiare suchých porastov. Naposledy v Pukanci nám trvalo uhasenie takéhoto požiaru štyri hodiny dvadsať minút,“ rozpráva Koloman Tóth, „časté sú aj technické zásahy pri dopravných nehodách, povodniach, evakuáciách, únikoch chemických látok, ale aj pri iných menších problémoch.“ Zásahové družstvo má troch členov. Všetky zásahy sa zaznamenávajú do strážnej knihy. Veliteľ sa vždy rozhodne, či stačia vlastné sily. Ak nie, zavolajú ďalších zo stanice, prípadne z hasičských jednotiek v Šahách a v Želiezovciach. „Prepojenie rádiostanicami je otázkou dvoch minút,“ vraví Tóth. „V Leviciach je veľa výškových budov a my máme len jednu plošinu. Často sa to rieši po schodištiach. Novinkou je špeciálny ventilátor, ktorý vyvetrá zadymené priestory a my vidíme, kde ešte horí. Je to úžasná pomoc, pretože v minulosti sme sa riadili zvukmi praskajúceho dreva,“ objasňuje skúsený hasič. „Kedysi sme nemali ani takú prípravu zdravotníckej pomoci ako dnes,“ dodáva. Koloman Tóth študoval na Strednej škole požiarnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Žiline. Ako však sám vraví: „Ukážu vám to tam, ale oheň si musíte ohmatať...“ V práci je aj spálňa a telocvičňa „Veľký nápor v tomto zamestnaní je na psychiku a na kondíciu,“ vraví, „máme telocvičňu, ktorá sa využíva väčšinou v zime, a v lete si zahráme aj futbal.“ Okrem telocvične je súčasťou neveľkej budovy na Požiarnickej ulici aj malá kuchynka, odpočívacia miestnosť s niekoľkými posteľami, televízor, školiaca miestnosť a šatne. Tie ešte pred pol rokom neboli oddelené od spálne. Zápach zadymeného a spoteného oblečenia však volal po rekonštrukcii priestorov. Asi najdôležitejšou miestnosťou je operačné stredisko, v ktorom je aj špeciálny telefón – takzvaná stodvanástka. Na orientáciu slúži podrobná vojenská mapa Levíc a okolia. Všetku potrebnú výbavu obsahujú hasičské autá. Ich súčasťou sú aj dýchacie prístroje, vyvádzacie masky, špeciálne obleky proti chemickým látkam, stožiar na osvetlenie okolia, hadice, desiatky pracovných nástrojov či záchranárske vybavenie. Srdcom auta je zadná stena s množstvom páčok a tlačidiel, ktorá slúži na ovládanie hasiaceho vybavenia. Na prvý pohľad sa laikovi môže zdať nemožné vyznať sa v nej. Koloman Tóth je však optimistickejší: „Pre človeka s technickými vedomosťami a zručnosťami je to otázka hodiny.“ Každý hasič musí tiež vedieť, kde aké náradie či zariadenie nájde. Za tento rok mali levickí hasiči zatiaľ dvestoosemdesiatri výjazdov, vrátane cvičení a planých poplachov. „Čas na rozmýšľanie nie je, rozhodnúť sa musíme okamžite,“ vraví Tóth a zároveň dodáva, „hasičom sa môžete stať, ale neznamená to, že ním aj ste.“ Karina Némethová

Práca hasiča ho „chytila“ pred štvrťstoročím

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

Blogy SME

Najlepšie mobilné telefóny podľa odborných hodnotení

Blogy SME

Práca hasiča ho „chytila“ pred štvrťstoročím

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?