Ladomerská Vieska

Piatym starostom novodobých dejín obce Ladomerská Vieska sa stal v minuloročných komunálnych voľbách 43-ročný Vladimír Baran. Predtým si účinkovanie v komunálnej politike odskúšal v koži poslanca obecného zastupiteľstva. „Nikdy som si nemyslel, že niekedy pôjdem do komunálnej politiky, ale ako jeden zo zakladajúcich organizátorov stretnutí rodákov zo sídliska v Ladomerskej Vieske som po dlhých rokoch prišiel na obecný úrad so žiadosťou o malý finančný príspevok. Bolo to v roku 2001. Moja žiadosť nielen že nebola akceptovaná, ale nikto mi ani len nevysvetlil, prečo. To ma dosť sklamalo a zanechalo vo mne pocit, že prístup k občanom by sa mal zmeniť,“ hovorí o impulze, kedy sa rozhodol vstúpiť do komunálnej politiky ako poslanec. V obci bol známy najmä svojou činnosťou v tenisovom klube, či už ako hráč alebo funkcionár. Ako poslanec sa chcel v prvom rade zaoberať rozvojom športu, kultúry a práci s mládežou v obci. „Priznám sa, že som si veľmi neveril. O post poslanca sa uchádzalo trinásť kandidátov, zvolení mohli byť siedmi. Odhadoval som, že skončím na siedmom - ôsmom mieste. Ale skončil som na druhom.“ Prvé dva roky pôsobil ako člen ekonomickej komisie, ďalšie dva ako jej predseda. Na vyššiu funkciu ani len nepomyslel. „Prvé impulzy prišli od kolegov poslancov, postupne aj od verejnosti. Ladomerská Vieska patrila dvadsať rokov pod Žiar nad Hronom, okrem športového areálu, ktorý si jej občania sami vybudovali, sa v nej nič neurobilo. Ani po osamostatnení nezačala výraznejšie napredovať a dodnes je niekde na chvoste medzi obcami v okolí,“ hovorí o skutočnosti, ktorú by rád zmenil. Veľmi inšpirujúcimi sú pre neho obce Lutila a Janova Lehota, v ktorých vidieť koncepčnú prácu starostov, ale i záujem občanov o veci verejné.
Od prevzatia starostovského žezla už uplynulo sedem mesiacov. „Nejaké mimoriadne zmeny som zatiaľ nerobil a na obecnom úrade už vôbec nie. V prvom rade sa musím sám detailne zoznámiť s celou problematikou. Tento rok si beriem predovšetkým ako prípravný na realizáciu investičných projektov,“ vysvetľuje. To však neznamená, že by nič nerobil. Obci doteraz chýba Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, na ktorom sa už začalo pracovať. V zimných mesiacoch sa zrekonštruovali šatne a sociálne zariadenia futbalového klubu. V tomto roku by sa malo začať aj s rekonštrukciou starého drôtového miestneho rozhlasu, ktorý je na viacerých miestach nefunkčný. „Informovanosť občanov považujem za veľmi dôležitú a považujem za chybu, že sa tento dlhoročný problém v minulosti neriešil,“ pokračuje starosta. Kriticky hľadí aj na kanalizáciu obce, s ktorou sa začalo ešte v deväťdesiatych rokoch, no dodnes nie je dokončená. Tá sa pravdepodobne bude musieť realizovať ešte v niekoľkých etapách. Ďalší problém, ktorý robí starostovi vrásky na čele, je voda. „Je to veľký a dlhodobý problém, lebo časť obce je napojená na Pohronský vodovod, časť – sídlisko vo Vieske - je zásobovaná menej kvalitnou vodou zo závodu Enevia ZSNP. V mesiacoch máj a jún som prešiel od riaditeľa vodárenskej spoločnosti až po generálneho riaditeľa Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, aby aj sídlisko bolo napojené na Pohronský vodovod. Vyžiadalo by si to celkovú rekonštrukciu vodovodných potrubí. Momentálne sme v rokovaní so spoločnosťou Eneviou, ktorá realizuje projekt na celú rekonštrukciu,“ vysvetľuje.
Občanov však najviac trápia komunikácie. Rozbité sú už od deväťdesiatych rokov, kedy sa v obci realizovala plynofikácia a kanalizácia. Na mnohých miestach sú doslova v dezolátnom stave a chodníky tu takmer neexistujú. Časť z nich leží na pozemkoch, ktoré ani nepatria obci. „Obec sa rozhodla tieto pozemky odkúpiť do vlastníctva, aby sa už na jar budúceho roku mohlo začať s prvou etapou rekonštrukcie miestnych komunikácií,“ pokračuje starosta. Ako dodáva, zdroje budú riešiť aj prostredníctvom eurofondov. Na rekonštrukciu všetkých obecných komunikácií by totiž potrebovali takmer šesťdesiat miliónov. Zatiaľ sa im už aspoň čiastočne podarilo zrekonštruovať poľné cesty do osád Laziny a Bukovinka. Pri realizácii všetkých prác v obci nachádza podporu najmä u svojho zástupcu Pavla Lauku, ktorý je zároveň šéfom ekonomickej komisie.
Je len málo obcí v regióne, v ktorých katastrálnom území pôsobí takmer 90 firiem. Aj vďaka tomu má obec jednu z najnižších mier nezamestnanosti (9,5 percenta). Celkove eviduje len 35 nezamestnaných. „V súčasnosti sa na našom území spúšťa do prevádzky nová tlačiareň, s ktorou od začiatku rokujeme o pracovných príležitostiach pre našich občanov. O prácu v nej prejavili záujem trinásti, dvom z nich už vyhoveli a predpokladám, že ešte ďalší štyria tu nájdu uplatnenie,“ domnieva sa starosta, ktorý uznanlivo hodnotí doterajšiu spoluprácu s vedením tlačiarne. Občania v hmotnej núdzi si zas môžu svoj rozpočet vylepšiť na aktivačných prácach. „Momentálne obecný úrad riadi piatich takýchto občanov. S tromi sme sa kvôli pracovnej morálke už museli rozlúčiť.“
Pod taktovkou nového starostu začína obec žiť čulejším spoločenským životom. Po fašiangovom sprievode spojenom s pochovávaním basy sa v obci konal veľmi obľúbený a úspešný obecný ples. V apríli zas oslávili päťdesiate výročie otvorenia kultúrneho domu, kde k dobrej nálade prispelo aj vystúpenie populárneho Drišľaka a v predvečer Sviatku práce sa v obci po rokoch opäť postavil máj. Na deň matiek pripravili spoločenský poldeň pre rodiny, v ktorých sa narodili deti. Každej odovzdali štyritisíc korún ako „štartovné“ pre bábätko. V budúcnosti chcú tento deň rozšíriť o účasť žien - matiek, ktoré pre obec niečo urobili. „Účasť na týchto podujatiach ma presvedčila, že občania chcú spoločensky žiť, chcú sa stretávať i zabávať. Je na nás, aby sme pre nich pripravili aj ďalšie kvalitné podujatia,“ hovorí presvedčivo. Už v túto sobotu sa na sídlisku uskutoční druhý ročník minifutbalového turnaja chlapcov a dievčat. „V týchto dňoch vzniká v obci ďalší druh športu,“ pokračuje starosta. „V sobotu sa uskutoční ustanovujúca schôdza dobrovoľného hasičského zboru, ktorý doteraz v obci nikdy neexistoval. Zatiaľ sa do zboru prihlásilo 11 občanov.“ Na august pripravujú zas zájazd pre dôchodcov do Hrušova na folklórne podujatie. Na najstarších občanov nezabúdajú ani v októbri, mesiaci úcty k starším. „Pri organizovaní kultúrnych podujatí mi veľmi pomáhajú naše „tri grácie,“ vyzdvihuje s úsmevom tri staršie občianky, Annu Škriniarovú, Blaženu Mokrošovú a Máriu Urblíkovú. „Sú to ženy, ktoré ma nielen inšpirujú, ale podujatia dokážu samé pripraviť aj zorganizovať. Keby ich nebolo, tak by sa v rámci kultúry asi nič v obci nedialo.“
V apríli v Ladomerskej Vieske otvorili po rokoch aj Klub mladých. Jeho krstnými rodičmi sa stali Drišľakovci. „Mladí sa na jar aktívne zúčastnili dvoch brigád, no samotnú koncepciu činnosti zatiaľ nemajú. Klub som, žiaľ, musel v júni zatvoriť. O dôvodoch by som nerád hovoril, ale určitú rolu v tom zohral aj alkohol. Sklamalo ma to,“ hovorí otvorene. Kým mladí neprídu s ucelenou koncepciou činnosti, klub zostane zatvorený naďalej.
Aj keď výkon funkcie starostovi poriadne ukrojil z voľného času, svojim dvom koníčkom zostal naďalej verný. „Žijem športom a hudbou,“ prezrádza s tým, že dokonca v júni si dovolil zobrať dva dni dovolenky, aby mohol ísť do Prahy na koncert Genesis. „Keby sme teraz nemali v rodine oslavu, určite by som išiel do Brna na Rolling Stones.“ Vladimír Baran dodnes aktívne hráva tenis, venuje sa rekreačne volejbalu, futbalu a golfu. No a najlepšie energiu načerpá v chalúpke, ktorú zdedil po prastarých rodičoch.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

História obce
Ladomerská Vieska leží v strednom Pohroní, na južnom okraji Žiarskej kotliny. Jej intenzívnejší proces osídľovania sa všeobecne predpokladá pred 11. storočím. V dobe Veľkomoravskej ríše patrila kotlina nitrianskemu biskupstvu (Svätý Beňadik). Celý kraj stredného Slovenska kryli ťažko priechodné lesy. V listine z roku 1075 sa uvádza, že kráľ Gejza I. darúva opátstvu veľkú a širokú neobývanú zem s právom usadzovať ľudí. Prvé obce vznikali v dolinách pri Hrone, kde doňho ústili potoky a potôčky. Údolie Hrona tvorilo dôležitú cestnú a vodnú spojnicu. Najstarší písomný záznam o Ladomerskom potoku (Radmera) je v listine z roku 1075.
Predpokladá sa, že obec Ladomer (Ladomír) vznikla až po roku 1253. Dodnes zachovaná listina v archíve Ostrihomskej kapituly z 9. januára 1335 hovorí o obyvateľoch obce Ladomer, ktorá patrila hradnému panstvu Šašov. Na hronskobeňadickej pôde vznikla osada beňadického opátstva Vieska (Veszka) – Malá Ves Opatovce. Prvýkrát sa ako obec Vieska spomína v roku 1352. Kostol a fara sú doložené v rokoch 1332 – 1337. Obce sú zrejme staršie ako prvé písomné zmienky o nich. Stáli ako hraničné osady na okraji dvoch panstiev.
Od roku 1538 bola daná Vieska kráľom dočasne Ostrihomskej kapitule a od 21. januára 1565 večitým právom. V roku 1607 Viesku vypálili slobodní hajdúsi. V roku 1643 sa uvádza najstaršie známe pečatidlo obce Ladomer. V polovici 17. storočia sa v Ladomeri vybudoval renesančný kaštieľ (majiteľ Žigmund Dóczy), 21. marca 1650 Ferdinand III. na žiadosť Gašpara Lippaya listinou vydanou vo Viedni udelil Ladomeru právo konať dva výročné trhy, čím ho povýšil na mestečko. Okrem spomenutých jarmokov nemá Ladomer nijaké iné výsady a jeho hospodársko-právne postavenie zostalo na úrovni iných dedín. Z rokov 1676 – 1678 pochádza i inventár kaštieľa v Ladomeri, ktorý aj za Lippayovcov bol strediskom správy Šašovského panstva.
V roku 1694 sa obyvatelia Ladomera zaoberali obchodom s vínom. V roku 1705 bola postavená v obci na mieste staršej stavby kaplnka Najsvätejšej Trojice. Po dobytí Šašovského hradu, ktorý 27. októbra 1708 podpálili a rozstrieľali cisárske vojská, sa úradník šašovského panstva presťahoval do ladomerského kaštieľa, ktorý sa tak stal sídlom hospodárskej správy panstva Šašov. V polovici 18. storočia bol postavený Mariánsky stĺp, na štvorcovom podstavci je stĺp s plastikou Immaculaty.
V roku 1778 bola vo Vieske založená rímsko-katolícka škola s vyučovacím jazykom slovenským. V roku 1772 zas v Ladomeri postavili trojposchodovú sypáreň (v roku 1911 bola zbúraná a na jej mieste postavili školu). Na mape Uhorska z roku 1806 boli vyznačené obce Vieszka a Ladomér. Od roku 1850 fungovala vo Vieske jednotriedna ľudová škola. Koncom 19. storočia patrili obce Ladomer a Vieska politicko-správne Tekovskej župe.
Od roku 1911 bola v Ladomeri zriadená štátna škola. Do konca roku 1922 patrili Ladomer aj Vieska administratívne do svätokrížskeho okresu. Prvým júlom 1928 sa rušia župné úrady na Slovensku a vznikajú krajinské zriadenia, obe obce patria pod kremnický politický okres.
V období po 2. svetovej vojne v rokoch 1946 – 1961 sa v Ladomeri a Vieske postavilo 158 nových domov. Novodobý ekonomický rozvoj Žiarskej kotliny nastáva v 50. rokoch súvislosti s výstavbou hutníckeho kombinátu ZSNP, čím sa v katastrálnom území Viesky, na ľavom brehu Hrona, vytvára priestorovo rozsiahla priemyselná zóna s dominantným areálom hlinikárne. Aj vďaka tomu závod postavil vo Vieske tzv. pohotovostné sídlisko so 64 bytmi. Práve v ňom našli dočasné bývanie riadiaci zamestnanci hlinikárne, čím sa zvýšila spoločenská aj športová úroveň obyvateľov celej obce.
Od 1. januára 1960, dovtedy samostatné obce Ladomer a Vieska, sa spájajú a vzniká obec Ladomerská Vieska. Od 1. decembra 1971 bola pripojená k mestu Žiar nad Hronom ako jeho mestská časť, čo sa prejavilo v útlme bytovej výstavby. Zároveň začal prudko klesať demografický vývoj obce.
Novodobá éra Ladomerskej Viesky sa datuje po roku 1989, keď sa celá spoločnosť pretransformovala z plánovanej ekonomiky na trhovú. Prvého apríla 1991 sa Ladomerská Vieska stáva opäť samostatnou obcou a jej prvým starostom v novodobých dejinách sa na dva roky stáva ImrichDula.

Najčítanejšie na My Žiar

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 984
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 945
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 977
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 528
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 459
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 967
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 456
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 563
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 464
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 385
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 358
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


Konateľ spoločnosti Tanawa Anton Ulbricht.

Toto je príbeh značky Tatranská minerálka.


Táto show ROZPÁLI TOPFEST na žilinskom letisku 29. júna!


  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 563
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 464
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 385
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 358
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu