Článok pokračuje pod video reklamou
Rodinu Dušana Stupára sme navštívili aj druhýkrát. Už sme ju nenašli v starom aute, ale v stane. Chceli sme vedieť, čo je pravdy na tom, že im ponúkol prácu a zároveň aj ubytovanie nemenovaný podnikateľ z Novej Bane. Mali sme šťastie, pretože práve v čase nášho príchodu bol u Stupárovcov aj spomínaný „dobrodinec“, ktorý chce zostať v anonymite. Prezradil nám, že im síce ponúkol prácu a strechu nad hlavou, ale svoj nový domov by si mali prísť najskôr „obzrieť“ a až potom sa definitívne rozhodnúť. Stále si však myslí, že vedenie mesta im nakoniec pomôže. Dušan len neveriacky krúti hlavou. „Minule tu bola televízia, chceli robiť reportáž. My sme si to však neželali a poslali sme ich preč. Na druhý deň s nimi prišla mestská polícia. Tá zneužila právomoci verejného činiteľa, zabezpečila im ochranu a proti našej vôli nás natočili. Napriek tomu, že žijem vonku, som človek a mám právo na svoju osobnú slobodu,“ rozhorčuje sa. Najviac ho mrzí, že keď žiadal mesto o ubytovanie, vždy sa vyhovárali na jeho partnerku a jej dlžoby. „Ale veď ja som žiadateľ, nie ona. Ťažko pracujem a to dokonca v službách pre mesto. Napriek tomu, nestojím im ani za to, aby ma ubytovali v budove bývalej STS, kde dali prednosť iným rodinám,“ vysvetľuje. To, že jeho partnerka Marcela Kaločajová je nervózna a podráždená, pripisuje ich zúfalej situácii. Veď sa ocitla s deťmi na ulici, je to pochopiteľné. „Primátor mesta vie, kde pracujem, má na mňa telefonický kontakt, ale doteraz neprejavil záujem hovoriť so mnou. Áno, Marcele bolo ponúknuté ubytovanie v Dome svätej Alžbety v Banskej Bystrici, ale to je útulok len pre matky s deťmi. A čo by robili so mnou? Čo som ja pes? Sme rodina a preto by sme mali žiť spolu. Okrem toho, po troch mesiacoch by odtiaľ museli odísť, kam by potom išli?“ pýta sa. Podľa neho, zmedializovanie celej situácie bolo ich jediným východiskom. „Tento pán mi ponúkol šancu a chcem ju využiť. Záleží odo mňa, ako sa k tomu postavím,“ ukazuje na muža, ktorý ich vyhľadal na základe viacerých uverejnených reportáží. „Vyriešenie celej záležitosti by sa malo zrealizovať ešte v auguste, aby sa chlapcovi vybavila škola. Dušan je pracovitý, urobil na mňa dobrý dojem a myslím, že spokojnosť by mohla byť na obidvoch stranách. Ubytovanie, ktoré chcem poskytnúť jeho rodine, sa nachádza v objekte, ktorý potrebujem mať strážený. Je tam veľká izba spojená s kuchyňou a slušné toalety, “ zapojil sa do debaty novobanský podnikateľ.
Vďaka médiám sa Dušan po viac ako sedemnástich rokoch stretol aj so svojimi súrodencami, s ktorými vyrastal v detskom domove. „V novinách písali, že rodina mi prisľúbila pomoc, ale ako by som mohol od niekoho niečo také očakávať, keď majú sami existenčné problémy. To sa im mám jednoducho nasťahovať do domu? Veď to nie je len tak, každý predsa potrebuje svoje sú-
kromie,“ dodáva s tým, že napriek všetkému od mesta Žiar nad Hronom ešte stále očakáva podanie pomocnej ruky.
Vydierať nás nikto nebude!
Ako informoval MY hovorca mesta Martin Baláž, Marcela Kaločajová a jej druh Dušan Stupár mali v minulosti pridelený byt na Novomeského ulici. Ten vymenili za garsónku na Ulici Sládkovičovej a neskôr sa presťahovali do mestskej ubytovne na Ulici hutníkov. „Odtiaľ boli 31. decembra 2005 vysťahovaní ako neplatiči a preto im nebolo poskytnuté ani náhradné ubytovanie. Dodnes sú mestu dlžní 107 tisíc korún,“ hovorí Baláž. Marcela Kaločajová požiadala 18. apríla o pomoc mestský úrad. Ten má k dispozícii pre sociálne bývanie len ubytovňu v bývalej STS, ktorá je v súčasnosti kapacitne plná. Pre ňu a jej deti našli pracovníčky sociálneho oddelenia dočasné umiestnenie v útulku pre matky s deťmi v Dome svätej Alžbety v Banskej Bystrici. „Dušanovi Stupárovi sa ubytovanie nehľadalo, pretože, ako uviedla Marcela Kaločajová, v tom čase žil v ubytovni Ubyfo na Ulici Dr. Janského. Matka s deťmi túto ponuku odmietla s tým, že chcú byt. Mesto však vlastní len niekoľko bytov, ktoré majú v užívaní nájomníci plniaci si svoje povinnosti. V prípade, že by aj bol nejaký voľný, nepridelilo by im ho, pretože voči nim eviduje stotisícovú pohľadávku z minulosti,“ dodáva. Podľa neho, ponúknutú pomoc v núdzi odmietli a iným spôsobom sa im pomáhať nebude.
K chúlostivej téme sa vyjadril aj primátor Ivan Černaj. „V rámci možností mesta sme týmto ľuďom chceli pomôcť, čo však odmietli a žiadali o pridelenie bytu. Ten predtým mali, ale predali ho a neskôr urobili dlžobu na nájomnom v mestskej ubytovni. My byty nemáme. Alebo by sme im snáď mali za pol milióna nejaký kúpiť? A mňa nezaujíma, či pán Stupár pracuje pre Technické služby, alebo niekde inde. V minulosti sme ich mnohokrát vyzývali, aby aspoň v malých splátkach prejavili záujem dlh splácať. Keď sme ubytovňu predali, ako platičom by sme im náhradné ubytovanie dali. Vtedy sa pracovníkom úradu smiali do očí. Ako k tomu prídu mnohí slušní občania žijúci na pokraji biedy, ktorí si za bývanie riadne platia? Dokedy majú takíto ľudia doplácať na neprispôsobivé prípady, ktoré nás teraz obviňujú z nezáujmu a dokonca rasizmu? Nás tu vydierať nikto nebude!“ povedal pre MY Černaj.
(ešte)
