Obdobie Slovenského národného povstania má ešte stále veľa nevyjasnených udalostí, ktoré sa však postupne dostávajú z archívov na stránky novín. Medzi udalosti, ktoré pre SNP nevyznievajú práve najkladnejšie, je aj udalosť, ktorá sa stala v noci z 24. na 25. septembra l944 na železničnej stanici v Banskej Štiavnici. Dodnes sa presne nevie, prečo práve sem boli privezení obyvatelia, ktorí boli deportovaní z obcí Veľké Pole a Píla 21. septembra 1944 v dobytčích vagónoch v počte okolo 500 osôb. Príčinou deportácie mohlo byť aj opatrenie, aby títo obyvatelia nemeckého pôvodu (?), ktorí sem prišli pred stáročiami a dávno splynuli s domácim obyvateľstvom, nemali možnosť pomáhať Nemcom, postupujúcim na povstalecké územie. Dôkazom tejto smutnej udalosti je pamätník – obelisk, ktorý sa nachádza na jednom z banskoštiavnických cintorínov (pod Novým zámkom). Sú na ňom mená 85 mužov a jednej ženy. Ide o obete masakry, ktorá sa tu udiala z dosiaľ nevysvetlených príčin a jej obeťami boli nevinní ľudia. Prečo na túto udalosť upozorňujem? Počas SNP sa uskutočnilo viacero neúspešných akcií partizánskych jednotiek proti dobre vyzbrojenej nemeckej armáde. Niektoré z nich sa ešte stále hádžu na hlavu „nemeckému“ obyvateľstvu, hoci hlavnou príčinou bola bojová neskúsenosť, slabá výzbroj a neraz aj zlá súčinnosť s armádou a sovietskymi jednotkami.
O jednom z takýchto neúspešných nasadení partizánskych jednotiek proti postupujúcim nemeckým jednotkám na povstalecké územie sa môžeme dočítať v knihe s názvom „Partyzánske hnutí v Československu“, ktorá vyšla v roku 1961 v nakladateľstve Naše vojsko. Na stranách 230 – 231 sa o. i. píše: „Útok okupantov začal 25. septembra 1944 dvomi hlavnými smermi: z Prievidze a Handlovej smerom na Sv. Kríž nad Hronom a z Oslian smerom na Žarnovicu. Cieľom útoku bolo zrejme zlikvidovať celý juhozápadný úsek povstaleckej fronty južne od Žarnovice, t.j. úsek medzi Žarnovicou, Novou Baňou a Kozárovcami. Postupujúce nemecké jednotky zadržali 26. septembra l944 na ceste Oslany – Žarnovica 6. oddiel partizánskej brigády „Za slobodu Slovanov“ z Novej Bane (známy tiež ako Zemanov novobanský oddiel, pozn. autora), ktorý bol neskôr podporený Gajdinovým a Michajlovovým práporom z tej istej brigády. Hitlerovcom sa za podpory tankov podarilo na tretí deň obsadiť Žarnovicu a dosiahnuť údolie Hrona na juhozápade. V bojoch pri Žarnovici stratil nepriateľ okolo 200 vojakov a dva tanky. Partizáni mali 40 mŕtvych a 60 ťažko zranených. Hrdinskou smrťou zahynul náčelník štábu novobanského oddielu podporučík Leopold Mikiska (z Dolných Hámrov, pozn. autora), ktorý po smrti dvoch pomocníkov guľometčíka sám zaujal miesto pri guľomete a ďalej zabíjal nepriateľských vojakov...“ S partizánmi bojovali aj vojaci dvoch práporov trnavskej posádky, ktorí disponovali aj delami. Partizáni proti nemeckým tankom bojovali, žiaľ, len ľahkou bojovou technikou. Podľa priamych účastníkov tohto prvého stretu partizánov novobanského partizánskeho oddielu, išlo o presilu nemeckých vojsk, ktorej sa s takými zbraňami, akými disponovali partizáni, nemeckej presile nedalo čeliť. Navyše, väčšine partizánov chýbal potrebný vojenský výcvik. A ešte čosi. Ruské lietadlá, ktoré mali partizánov a vojakov podporiť paľbou zo vzduchu, začali z leteckých guľometov páliť do vlastných, a nie nemeckých pozícií. Či išlo o zradu, alebo zlú navigáciu lietadiel, žiaľ, nikde sa nespomína a aj táto udalosť, ktorá spôsobila v radoch partizánov a vojakov chaos a veľké straty, dosiaľ zostáva zahalená rúškom tajomstva. A tak, ak niekto ešte stále pripomína „zradnosť“ nemeckých (?!) obyvateľov z Veľkého Poľa, Píly, ale aj ďalších slovenských miest, mal by si dobre zvážiť o čom hovorí a dobre preštudovať fakty, ktoré tieto domnienky vyvracajú. Mal by tiež vedieť o tom, koľko „nemeckých“ starších žien, mužov a nevinných detí, zahynulo po skončení druhej svetovej vojny, pri návrate na Slovensko. Napríklad obyvateľov z Janovej Lehoty, ktorí zahynuli pri masakre spôsobenej príslušníkmi 17. pešieho pluku z Petržalky v júni 1945 v Přerove.
JOZEFRUSŇÁK