Spoza plota vyzerá ako skromný, ale inak funkčný dom. Niektorí jeho obyvatelia stoja pred ním a už z diaľky sa zdravia. Najstarší z nich, sedemdesiatštyriročný Albín Vlačuha nás priateľsky pozýva do dvora. Ostatné „osadenstvo“ s nedôverčivými pohľadmi pozoruje každý náš pohyb. Popod nohy sa nám „pletie“ malý, ale trochu nervózny psík, neďaleko je na reťazi priviazaný jeho podstatne väčší „kolega“. Vo chvíli, keď si chceme odfotiť ich skromné príbytky, sa na nás zo všetkých strán spustí veľký krik. Upokoja sa až potom, ako sa ich opýtame, čo ich najviac trápi.
Štát mi dom neopraví
„Bývam tu už od šesťdesiateho ôsmeho roku, z toho som bol dvadsaťdva rokov zamestnancom slovenských železníc. Robil som všelijaké pomocné práce a teraz mi štát nedokáže opraviť dom. Veď nám to tu pomaly padá na hlavu!“ pohoršuje sa Vlačuha. Voznický strážny domček vraj patrí zvolenským železniciam, no on by ho rád odkúpil. Už sa tam bol pozrieť aj odhadca, ktorý vyčíslil cenu nehnuteľnosti na dvanásťtisíc korún. Zdá sa mu to priveľa, napriek tomu záujem o kúpu nestráca. Potom by si to tam vraj všetko opravil na vlastné náklady. „Nebudem predsa investovať do štátneho,“ podotkne. Za domček platí mesačný nájom dvestojeden korún. Aby sme mu verili, ukazuje nám všetky papiere ohľadom výpisu nájomného a v ruke drží aj jeden z mnohých zaplatených šekov. Okrem padajúcej strechy Vlačuhu a všetkých jeho spolubývajúcich najviac rozčuľuje prázdna studňa. „Starosta dostal od vlády štyridsaťtisíc, aby nám ju tu urobili. Doteraz nie je dokončená, chýba v nej voda,“ sťažujú sa svorne. „Boli tu aj ľudia z vlády, ale nič sa nezmenilo. Načo nám je studňa bez vody? Nikdy nám ju nedokončia! Takto si pre vodu musíme chodiť na stanicu,“ dodávajú a keďže atmosféra sa vyostruje, radšej odchádzame.
Starú studňu
zahádzali nečistotami
„Z úradu vlády sme vlani na jeseň dostali štyridsaťtisíc korún na obnovenie studne. Tú však obyvatelia domu zahádzali nečistotami a obnoviť nám ju nedovolili. Začalo sa teda kopať na najvyššie položenom mieste dvora. Vzhľadom na podmienky, ktoré tam vládnu, sme mali problém nájsť firmu, ktorá by to zabezpečila. Finančné prostriedky na tento cieľ sa vyčerpali,“ hovorí starosta Voznice Kamil Blaho. Jeden vykopaný meter stál tritisícpäťsto korún, k tomu treba pripočítať betónové skruže po tisícsto korún, poklop a dopravné náklady. Kopalo sa v zimných mesiacoch, pretože peňažné prostriedky sa museli vyčerpať do marca. „Bolo tam vyše metra vody, ktorá sa aj prečerpávala, no vzhľadom na počasie klesla a už tam nie je,“ pokračuje. Podľa neho, obyvateľom obydlia nikto nepovedal, že za štyridsaťtisíc tam bude kompletne dokončená studňa. Z úradu vlády im poskytli len časť peňazí a zvyšok by si mali financovať sami. „Je to môj názor, za ktorým si stojím a v tomto smere viac nie som ochotný pre nich urobiť,“ dodáva Blaho.
EVA ŠTENCLOVÁ
