Neďaleko Horných Hámrov na začiatku cesty do Ostrého Grúňa a Kľaku sa nachádza lokalita Brod. Na tomto mieste bol roku 1970 odhalený pamätník na boje, ktoré tu vybojovala trnavská posádka slovenskej armády v dňoch 26. až 27. septembra 1944. Dve impozantne zdvihnuté päste sú akýmsi výkričníkom dobe, ktorá by sa už nikdy nemala opakovať.
Zdvihnuté päste majú moderný výtvarný výraz a celé sú vytesané z prekrásneho spišského bieleho travertínu. Z neho je vybudovaná aj mohyla generála M.R. Štefánika na vrchu Bradlo a v súčasnosti je ním obložené aj nové Slovenské národné divadlo.
Autorkou sochárskeho diela je dnes už nežijúca Jarmila Podzimková – Mračková. Mimochodom, rada tvorila v našom kraji rôznymi technikami. Jej dielom je napríklad bronzová socha v Ostrom Grúni a v poslednom období svojho života tvorila aj z hliníka a jeho zliatin.
V súvislosti s pamätníkom na Brode vznikla zaujímavá historka. Komisiu vtedajšieho Okresného národného výboru, ktorá hodnotila a schvaľovala realizáciu diela, pri kolaudácii zaujímalo, čo má vlastne dielo predstavovať. Umelkyňa musela vysvetľovať, že znázorňuje silu a odvahu slovenského národa, ktorý našiel v sebe odhodlanosť a postavil sa najsilnejšiemu odporcovi, nemeckému fašizmu, a táto odhodlanosť akoby vyrástla zo zeme. Schvaľujúci súdruhovia boli ale nedôverčiví. Ich reakcia bola nasledovná: „to by bolo dobré, ale či si ty, súdružka, nechcela takto vyjadriť odpor slovenského národa proti sovietskym vojskám?“ Pre vysvetlenie mladšej generácii, v roku 1970 tu už boli od augusta 1968 rozmiestnené okupačné sovietske vojská. Akademická sochárka musela teda ešte dlho a vyčerpávajúco vysvetľovať svoj umelecký zámer. Nebolo to jednoduché, prvé rozhodnutia komisie dokonca hovorili o zbúraní diela. Umelkyňa si na pomoc prizvala svojho manžela, plukovníka Podzimku, učiteľa zahraničných pilotov, a ten svojou autoritou pomohol komisiu presvedčiť. To, či sochárku skutočne neinšpirovala aj okupácia sovietskou armádou, sa už dnes s najväčšou pravdepodobnosťou nedozvieme.
RICHARDKAFKA
