Poctivý zlodej

Do pohotovostnej miestnosti policajnej stanice vstúpil muž v obleku a mladá dáma, hiphopáčka, výstredne oblečená a nezvyčajne vyčesaná. Boli spolu spútaní želiezkami.
„Prišli sme vo veci vreckových krádeží,“ povedal muž, keď im policajt ponúkol stoličku.
„Meno,“ krátko ich vyzval službukonajúci.
„Aladár Kvačkaj, narodený v päťdesiatom štvrtom, bývam na Harmančekovej 25.“
„A pani?“
„Slečna. Monika Strelená,“ odpovedala žena.
„Predpokladám, že ste túto dámu prichytili pri čine…“ povedal muž zákona Aladárovi.
„Pri čine? Nuž, áno, dalo by sa to tak povedať,“ zaváhal Kvačkaj. „Veď preto som ju sem aj priviedol.“
„Ale, néé,“ ozvala sa Monika, „to on ma chcel okradnúť.“
„Ale, slečna Strelená, veď som vám to už vysvetlil, že som vás chcel okradnúť, aby vás už nikto nikdy viac neokradol,“ bránil sa Aladár.
„No, moment, tak kto je tu vlastne vreckár?“ ozval sa muž v uniforme.
„On,“ ukázala Monika prstom na Aladára. „A dokonca sa o to pokúšal už tretíkrát!“
„Môžete nám to vysvetliť?“ vyšetroval ďalej policajt.
„Áno, ja som vreckár. Starý, poctivý, neúplatný. Mám ukončenú rekvalifikáciu tretieho stupňa, som vo svojom odbore kapacitou. Svoje povolanie vykonávam už pätnásť rokov a zatiaľ som nemal ani jedinú reklamáciu.“ Aladár to vysypal jedným dychom ako keby bol na konkurze.
„To nemyslíte vážne, veď ide o trestný čin. A vy o tom hovoríte, ako keby ste od nás čakali za to prinajmenšom Nobelovu cenu,“ rozhorčil sa muž v uniforme.
„Nie som si vedomý žiadneho protizákonného konania. Mám platný živnostenský list, vediem si podrobné účtovníctvo a daňový úrad doposiaľ nemal voči mne žiadne výhrady. Poistenie mám predplatené na rok dopredu a môj trestný register je čistý…“
„Počkajte, pomaly, akosi tomu nerozumiem. Vraveli ste, že ste vreckár, ale ako môže byť vreckár poctivý?“
„Náplňou mojej práce je okradnúť nepozorných obyvateľov, ktorí sú ľahostajní k svojmu majetku a dokladom. Potom si ich pozvem na pohovor do kancelárie a tam im vysvetlím, čo robili zle a ako sa majú chrániť pred vreckármi. Vrátim zúfalým okradnutým doklady a peňaženku, no 19 percent si účtujem za prednášku a školenie. Spokojnosť je vždy obojstranná, ľudia si dajú povedať a sú mi veľmi vďační, aspoň zatiaľ som nemal žiadne problémy a nestalo sa mi, aby som okradol dvakrát tú istú osobu. Vediem si o svojich klientoch podrobnú evidenciu,“ dokončil vysvetľovanie Aladár.
„A čo pani Strelená?“ policajt nechápavo pokrútil hlavou.
„Počínanie pani Strelenej je trestuhodné v tom, že je nepoučiteľná. Musel som ju okradnúť už tretíkrát, preto podávam na ňu trestné oznámenie…“

EMÍLIAMOLČÁNIOVÁ