Hubert Hilbert – poslanec Mestského zastupiteľstva v Banskej Štiavnici
Vek: 63
Povolanie: vysokoškolský pedagóg
Stav: ženatý, dvaja synovia
Záľuby: predovšetkým botanika, ktorej sa venuje aj profesionálne
V Banskej Štiavnici žije od roku 1968 a ako hovorí, je to dosť dlhá doba na to, aby mesto spoznal. „Od začiatku som sa pohyboval medzi ľuďmi, ktorým osud Štiavnice nebol ľahostajný a mali aj páky na to, aby niečo zmenili,“ rozpráva. Pochopil, že aj on môže ovplyvniť chod mesta a to, čím je a čím sa v budúcnosti stane. Preto sa rozhodol vstúpiť do komunálnej politiky a kandidovať za poslanca. „Teraz som v zastupiteľstve už druhé volebné obdobie, medzi nimi som však jedno vynechal,“ upresňuje.
Ľudí, ktorí prídu do Štiavnice žiť, rozdeľuje na dve skupiny. „Tí, ktorí prídu s nadšením, no po čase pochopia, že to nie je miesto pre nich. Musia sa totiž vzdať mnohých vymožeností, ktoré im poskytujú napríklad väčšie mestá. A tí, ktorí v uliciach „počujú“ svojich predchodcov spred tristo rokov, a to ich osloví,“ vysvetľuje. On sám patrí k tej druhej skupine a jeho vzťah k mestu je veľmi osobný.
Základnou otázkou, na ktorú si obyvatelia nielen historickej Štiavnice budú musieť v blízkej budúcnosti odpovedať, podľa neho je, aká funkcia sa stane v jej prípade mestotvorná. „Mnohí si myslia, že Štiavnicu zachráni turizmus. Nepatrím medzi nich. Veď aký turizmus? V dnešnej dobe, keď je pre človeka „last minute“ v Grécku lacnejší, ako pár nocí v niektorom z miestnych hotelov. To, že si návštevníci prezrú historické centrum za pol dňa a naobedujú sa možno niekde cestou domov, nie je turistický ruch,“ domnieva sa. Neznamená to však podľa neho, že by sa záujemcovia, ktorí na to majú prostriedky, nemali v tejto oblasti realizovať. „Štiavnica potrebuje kvalitné služby. Máme tu koniec koncov aj stredné školstvo, ktoré pre toto odvetvie vychováva mladých ľudí,“ pokračuje.
Banská Štiavnica sa už dávnejšie vzdala svojej baníckej minulosti a odsunula ju do bedekrov ako súčasť svojej slávnej histórie. „Možno to bola chyba, možno nie, teraz to už ťažko posúdiť,“ rozmýšľa nahlas. „Každopádne, budúcnosť mesta spočíva v niečom inom. Podľa môjho názoru by sa malo stať mestotvorným činiteľom školstvo. Nedávno Štiavnicu opustili pracoviská dvoch vysokých škôl, ktoré tu už mali vybudované zázemie, údajne z ekonomických dôvodov. Je to škoda. No ja sa nevzdávam. Kým na to budem mať nejaký dosah, budem sa sem snažiť nejakú vysokú školu „dotiahnuť“. Myslím, že práve také oživenie by Štiavnica potrebovala,“ hovorí. A vzápätí dodáva, že sa to netýka len vysokého, ale aj stredného školstva. „Mesto bude musieť redukovať základné školy. Kedysi svojím zameraním na Slovensku unikátne stredné školy, ako banícka a chemická prispôsobujú a menia svoje študijné programy, pretože po nich údajne nie je dopyt. Paradoxne však na Slovensku chýbajú odborníci práve v týchto odvetviach.“ Podľa neho by si školy mali obhájiť svoju pôvodnú výnimočnosť a vychovávať kvalifikovanú pracovnú silu. „Mali by sa opäť stať školami s celoslovenskou platnosťou a uspokojovať reálny záujem zo strany zamestnávateľov,“ myslí si.
Mesto, ako uvádza, „držia nad vodou“ inštitúcie, ktoré v ňom sídlia. Funkcie administratívneho, ale aj kultúrneho centra, sú tie, ktoré popri rozvoji školstva považuje za dominantné. „Tie je nutné zachovať, pretože bez nich by mala Štiavnica veľké problémy,“ uvažuje.
Kríza sa v súčasnosti prejavuje najmä v zdravotníctve. Štiavnická nemocnica a jej doterajšie oddelenia sú v ohrození. „Verím novému manažmentnu, keďže sú to odborníci. Takže dúfam, že nemocnicu pre mesto zachránia. Viete, ja som už starší človek, a pravdupovediac nechcel by som umrieť v krásnej modernej sanitke cestou do najbližšej nemocnice,“ vyjadruje svoje subjektívne pocity zo situácie zdravotníctva v meste.
Ako poslanec sa realizuje a bude realizovať najmä v oblasti školstva. „Na tejto pôde sa cítim istý a v tom sa vyznám. Vnímam aj ostatné problémy Štiavnice, no ako laik si radšej možné riešenia nechám vysvetliť,“ dodáva na margo svojich poslaneckých aktivít.
IVAZIGOVÁ
