Systematické skúmanie donedávna skrytých oblastí ľudského mozgu vynieslo do popredia aj problematiku laterality, čiže ľaváctva a praváctva. Výskumy dokazujú, že normálny vývoj ľaváctva a praváctva na vrodenom, genetickom, základe ovplyvňuje utváranie osobnosti dieťaťa a že je potrebné tento rys včas a u každého jedinca rozpoznať a optimálne rozvíjať. Školská prax už v minulosti predložila poznatky aj argumenty proti precvičovaniu ľavákov na pravú ruku a položila základ praktickému riešeniu otázok výchovy ľavákov v škole a rodine. O tieto poznatky sa učitelia v modernej škole opierajú dodnes.
Vstup dieťaťa do školy je spojovaný okrem iného i s organizovanou a systematickou starostlivosťou o rozvoj jeho laterality. Existujú záväzné pokyny a predpisy, v ktorých sa učiteľom a vychovávateľom ukladá povinnosť venovať zvláštnu pozornosť ľavorukosti žiaka a uplatňovať správnu metodiku ich výchovy. Avšak ani v súčasnom systéme vyučovania písania niekedy nie je individuálnemu prístupu a špecifickému vedeniu ľavákov venovaná náležitá pozornosť.
Odborné vyšetrenie laterality sa pomaly stáva súčasťou hodnotenia školskej zrelosti dieťaťa pred jeho nástupom do školy. V podstatnej miere zamedzuje neuváženým zásahom do prirodzeného vývoja ľaváctva detí, pri ktorom sa riskovalo menšie či väčšie poškodenie mozgových mechanizmov pre pohybové a zmyslové schopnosti, kontrolu pozornosti, pre motivačnú a emocionálnu orientáciu, reč a myslenie.
Zlé návyky sa ťažko odstraňujú
Ľavorukosť i pravorukosť je možné preveriť jednoduchými skúškami. V dobe medzi 5. až 7. rokom veku dieťaťa sa už zreteľne prejavuje. Skoršie závery bývajú častokrát mylné, ľaváctvo a praváctvo sa vyvíja pozvoľne. Sú zreteľné obdobia, kedy dieťa používa rovnako alebo striedavo ľavú i pravú ruku, ale i obdobia, kedy obratnejšiu ruku uprednostňuje.
Do pomerov laterality zasahuje aj najvážnejšie rozhodnutie – akou rukou bude dieťa písať. Bližšie informácie o problematike vám poskytne pedagogicko-psychologická poradňa. V prípade, keď už je rozhodnuté, že bude písať ľavou, dieťa musí byť vedené k správnemu držaniu písacieho nástroja. Zlé návyky z predškolského obdobia sa v škole už len veľmi ťažko odstraňujú. Ide nielen o návyk správneho držania ceruzky, ale i správnej polohy ruky a tela a správneho sklonu papiera. Ľavák drží ceruzku podobne ako pravák. Drží ju troma prstami: prvý článok prostredníka ju podopiera z ľavej strany zdola, palec ju pridržuje z pravej strany a ukazovák zhora. Ceruzku drží ľahko, tri až štyri centimetre nad špičkou, aby s plochou papiera zvierala uhol približne 45 stupňov. Jej koniec smeruje k ľavému ramenu alebo len tesne vedľa neho. Nesprávne je, keď dieťa drží ceruzku špičkou smerom k sebe a píše vyvrátenou rukou. Ľavé rameno sa zdvíha, lakeť sa vysúva dopredu a píšuca ruka sa pohybuje nad riadkami.
V pomerne krátkom čase u dieťaťa zaznamenávame dopad nesprávneho držania ceruzky a nesprávneho sedenia na telo, a to hlavne na chrbticu. Aj pri nesprávnom držaní zvládne písanie ceruzkou ľavák celkom rýchlo a naučí sa ňou i obstojne písať. Problémy nastanú až v škole, kedy ceruzku nahradí pri písaní plniace pero a ruka písmená písané atramentom rozmazáva.
Špeciálne pomôcky pre ľavákov
Dnes už neobstoja nevhodné odporúčania ľavákom používať pri písaní guľôčkové pero. Takéto pero vyžaduje pri písaní prítlak a pevné uchopenie, fixuje nesprávne držanie tela a v konečnom dôsledku marí všetko, čo bolo prostredníctvom predchádzajúcich spojovacích a uvoľňovacích prípravných cvičení rozvíjané. Navyše ruka, ktorá sa pri písaní pohybuje na linajkách alebo nad nimi, zakrýva napísaný text. Potom je i spätná kontrola napísaného textu náročnejšia: ak sa zvýšia nároky na rýchlosť písania, stráca ľavák možnosť rovnocennej časovej kontroly svojho výkonu v porovnaní s pravákom.
V súčasnosti sú na trhu rôzne písacie nástroje a pomôcky, vyvinuté špeciálne pre ľavákov. Existujú plniace perá, ktoré sú naplnené špeciálnym, rýchlo schnúcim atramentom, ktorý zabraňuje rozmazávaniu napísaného textu. Takisto sa vyrábajú i perá alebo rôzne násadky na perá, ktoré priamo podporujú, ba dokonca nútia, ľavorukého žiaka na správne držanie písacieho nástroja. Zošit či papier si ľavák natáča ľavým horným rohom smerom hore. Ľavú ruku má pri písaní vždy pod linajkou, pravou rukou si pridŕža a posunuje zošit dopredu a hore, aby bol stále v rovnakej vzdialenosti od tela. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že väčší priestor a pokoj pri kreslení a písaní má v ľavej časti pracovného stola alebo školskej lavice.
Začať treba už v škôlke
Ak si ľavák osvojil správne elementárne pracovné návyky už v materskej škole, budú jeho výkony pri písaní v prvom ročníku základnej školy rovnako hodnotné ako výkony praváka. Avšak v prípade, že príprave pre písanie nebola venovaná dostatočná pozornosť v materskej škole a ani v rodine, budú požiadavky kladené na dieťa v počiatočnom vyučovaní pre neho vyššie a náročnejšie. Cesta k úspešnému písaniu povedie častejšie cez riadené precvičovanie a docvičovanie za pomoci učiteľa a spolupráce rodičov.
Rodičia, ale často i učitelia, nepočítajú s výraznejším zlepšením ľavákov v písaní, neuvažujú o zmenách vonkajších podmienok ich učenia. Pritom ľaváci, vedení tak, aby sa ich prirodzená lateralita podporovala a rozvíjala, majú rovnaké predpoklady k maximálnemu rozvoju svojich schopností ako praváci.
(zdroj:net)
