Písmo:A^-|A⁺    diskusia (0)

Dianka objavila čaro kriedy Malá predškoláčka s krásnymi okáľmi si už teraz, v čase letných prázdnin, predstavuje prvé dni v škole. „Veľmi sa teší na školskú lavicu, už si vybrala aj aktovku,“ hovorí mama Ivana. Diankina diagnóza, s ktorou žije už od útleho veku, určuje tempo života celej rodiny. Nikto sa však nesťažuje, dokonca ani malá Dianka s neobvyklou chorobou čriev. Ba naopak, teší sa, keď sa môže pohrať so svojimi kamarátkami. Ako prezradila Diankina mama, jej dcéra je momentálne vo svojom živle, ak môže kriedami pokresliť celý chodník pred domom. Do pedálov obľúbeného bicykla však teraz nešliape s toľkým nadšením, ako predtým. „Už niekoľko mesiacov ju trápi bolesť nôh, preto aj teraz, cez prázdniny, chodíme dvakrát do týždňa na rehabilitáciu do Levíc,“ hovorí Ivana Garajová. V tropických horúčavách si rodina užíva kúpanie na Hrone a na kalinčiakovskom kúpalisku, úplne najradšej sa však malá slečna čľapká v domácom bazéniku. Počas prvých týždňov prázdnin stihli navštíviť bojnickú zoologickú záhradu a dennodenne precvičovať celé telo, zvlášť nožičky. Napriek všetkým problémom má Dianka leto rada. „Nevie sa nabažiť žltých i červených melónov, ako aj varenej kukurice,“ prezrádza mama Ivana. Jožko sa zdokonaľuje v plávaní „Náš Jojo v júli oslávil narodeniny,“ oznámila nám do telefónu Mária Majetičová, mama Jožka Roška. Krátko po polovici júla tak Jožko získal opäť množstvo nových podnetov, ako tráviť svoje dni: „Dostal som dévedéčka s rozprávkami, knižky, plavky a novú školskú tašku. A mali sme doma dvanásť hostí,“ teší sa čerstvo deväťročný Jojo, dnes už bývalý prváčik. Ešte počas školského roka absolvoval liečebnú kúru v Egypte, aby zas o podstatný krôčik zlepšil svoje skóre voči detskej mozgovej obrne. Tá ho stále drží na invalidnom vozíku a znižuje schopnosť jemnej motoriky rúk a prstov. Napriek prázdninám Jožko nepociťuje oproti školskému roku nijakú zmenu režimu. „Teraz síce nemusíme tak skoro vstávať, ale inak sa nezmenilo nič – akurát máme viac času a príležitostí na plávanie,“ hovorí Jožkova mama. Denná tortúra s cvikmi na nohy, ruky a chrbticu prázdniny nepozná, popri nej stíhajú mama, otec i syn prechádzky po meste, nákupy, hru na počítači, čítanie, pozeranie televízora či takmer celodenný pobyt pri vode. „Aj dnes ideme do plavárne. Minule ma Jožko úžasne prekvapil zlepšenou plaveckou technikou,“ teší sa z úspechu svojho syna Mária Majetičová. Do Egypta sa zas chystajú o rok, ak získajú dostatok financií. „Má to pre nás obrovský význam, pretože Jožkovi sa tam vždy zdravotne polepší,“ tvrdí pani Mária. Prázdninový program si mama so synom spestria aj v auguste: „17. augusta plánujeme stretnutie rodičov a piatich detí s rovnakým postihom, ktoré sa tiež liečia v Hurghade. Preto pocestujeme do Podhájskej a vymeníme si s nimi cenné informácie.“ Matúško bude počítačový expert Tento trinásťročný chalan sa o splnenie svojho sna snaží zo všetkých síl. Hoci Matúšove ruky a nohy sú po páde náhrobného kameňa na jeho drobné telo už roky paralyzované a pri práci na počítači nahrádza jeho horné končatiny iba headmouse (hlavová myš), zmerať sily v počítačovej technike by si s ním hocikto nemohol. „Počítač má Matúš naozaj rád a dokonale ho ovláda aj bez rúk,“ hovorí hrdý otec Jaroslav Kohút. Budúci ôsmak má pred sebou ešte dva roky v školských laviciach základnej školy, ktorú navštevuje spolu so svojím otcom: „Zvažujeme, čo bude potom. Či stredná škola, alebo individuálne štúdium.“ V letnom čase však pre Matúša škola neexistuje. „Denne sa hrá so sestrou Lydkou spoločenské hry, trávi čas pri počítači a ak má svoj zrak upriamiť na knihu, určite si zvolí encyklopédiu alebo knihu o športe,“ hovorí s istotou pán Jaroslav. Okrem toho priznáva, že Matúško veľmi rád cestuje a v najbližšom čase sa chystá na odskúšanie nového domáceho bazéna. „Momentálne vypomáham na žatve, preto sa o Matúška staráme všetci. Vďaka novému elektrickému zdviháku, ktorý presunie Matúška z vane do vozíka či z vozíka do postele, nám vie pomôcť s týmito úkonmi aj dvanásťročná Lydka,“ pochvaľuje si vynález otecko. Na dovolenku sa rodinka momentálne nechystá, pretože horúčavy nie sú pre Matúška ideálnym časom. Ako však otec Jaroslav uvádza, navštevujú dostihy a iné spoločenské akcie. Ani v čase prázdnin sa v rodine Kohútovcov Matúš vôbec neulieva. Dennodenne cvičí spolu s rodičmi svalstvo tela elektrostimuláciami a vaňovým perličkovým kúpeľom. „Napriek všetkému sa tešíme dobrému zdraviu a pochvaľujeme si momentálne kľudné obdobie,“ tvrdí otec Jaroslav. Do Levíc chodí so synom na rehabilitáciu raz týždenne a krátko po prázdninách čaká Matúša liečenie v Kováčovej. Lacko absolvoval liečbu v Maďarsku Prázdniny pre neho zatiaľ nie sú ničím výnimočné, napriek tomu sa Lacko nudiť istotne nebude. Hoci šestnásťročný mládenec neznáša horúčavy práve najlepšie, zo svojho programu dôležité činnosti nevypustí. „Dvakrát do mesiaca chodíme do Bratislavy na akupunktúru. Ide to síce pomaly, ale citlivosť u Lacka sa skutočne kladne posúva,“ hovorí Janka Barzóová, Lackova mama. Okrem toho Lacko absolvoval od 5. augusta týždňové liečenie v maďarskom Šoproni. Kým jeho rovesníci trávia čas na kúpaliskách, Lacko sa vďaka vodným radovánkam minulého leta podrobuje náročnej liečbe a dennodennej domácej rehabilitácii. Úraz krčných stavcov, ktorý utrpel pred rokom na šmýkalke kúpaliska v závere školského roka, ho totiž pripútal na posteľ a odobral mu cit v troch štvrtinách tela. „Stále hľadáme možnosti, ako mu pomôcť,“ tvrdí odhodlaná Lackova mama. Momentálne rodina získala pre svojho syna špeciálny stacionárny bicykel na precvičenie a prekrvenie dolných i horných končatín a nemôže si ho vynachváliť: „Lacko cvičí denne hodinu a pol. Ruky pri cvičení strieda a nohy mu poháňa elektrina,“ informuje Janka Barzóová. Okrem toho vraj Lacko pozerá televízor, komunikuje s priateľmi cez počítač a internet využíva aj na čítanie novín a časopisov. Mama Janka sa mu v priebehu dňa venuje neustále, keď však príde manžel z práce domov, zoberie svoj bicykel a dopraje si hodinu pre seba. „A ak náhodou nebicyklujem, trávim svoj voľný čas pri surfovaní na internete. Stále hľadám nové a nové možnosti, ktoré by mohli Lackovi pomôcť napredovať,“ priznáva. Jej snaha, ako aj snaha celej rodiny má svoj dôvod: „Veľmi ho ľúbime a chceme mu pomôcť. V septembri má nastúpiť na externé štúdium strednej školy, kde strávi v týždni dva dni. K tomuto účelu poslúži Lackovi invalidný vozík a pevná vôľa. Na rozdiel od nedávnej minulosti v ňom Lacko vydrží už aj päť hodín. KATARÍNA KOPCSÁNYIOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou