„V súčasnosti sme niekde v tretine procesu overovania a posudzovania, či je vôbec možné takýto závod u nás realizovať a asi v polovici v komunikácii s verejnosťou, bez ktorej súhlasu nechceme nič presadzovať,“ vysvetľuje primátor Žarnovice Kamil Danko. Doteraz absolvoval dve pracovné cesty do Viedne a Liberca, kde podobné spaľovne, stojace priamo v obývaných častiach, už viac rokov využívajú. „Osobne ma oslovila viac spaľovňa v Liberci, ktorá si nevyžaduje žiadne veľké priestory a svojou prevádzkou je porovnateľná s podmienkami, za akých by mal eventuálne pracovať závod v Žarnovici,“ pokračuje Danko s tým, že liberecká spaľovňa je vybavená špičkovou technológiou zo Švajčiarska, ktoré je známe svojou precíznosťou vo všetkých oblastiach činnosti. „V Liberci som sa stretol aj s profesorom Hyžíkom, ktorý zastupuje túto švajčiarsku firmu. Bol milo prekvapený, keď sa dozvedel, že sa aj my, zo Slovenska, zaujímame o ich technológiu. Ako nám vysvetlil, Švajčiarsko je veľkosťou, charakterom územia i počtom obyvateľstva podobné Slovensku, kde by sa dal realizovať ich model likvidácie komunálneho odpadu. U nich je totiž už dvadsať rokov zakázané skládkovanie,“ vysvetľuje Danko. V súčasnosti má Švajčiarsko tridsať spaľovní, približne rovnako vzdialených od seba, ktoré ekologicky spracovávajú 90 percent vyprodukovaného komunálneho odpadu. Zvyšný (nespáliteľný) odpad likvidujú v ďalších troch špeciálnych zariadeniach. Na základe získaných informácií mieni Danko v rámci pracovnej skupiny, vytvorenej vyšším územným celkom, preferovať rokovania práve s touto švajčiarskou firmou. „Pri príprave technicko-ekonomickej analýzy by som bol veľmi rád, keby boli prizvaní aj odborníci zo Švajčiarska, keď už pre nič iné, tak aby aspoň povedali o svojich skúsenostiach pri likvidácii komunálneho odpadu,“ dodal Danko.
Podaktorí obyvatelia Žarnovice sú znepokojení, že po prípadnej výstavbe spaľovne, akokoľvek ekologickej, by ovzdušie mesta zamorili splodiny áut dovážajúcich odpad. „Kapacita závodu by mala predstavovať okolo šesťdesiattisíc ton odpadov ročne. Pri nepretržitej prevádzke sa dá ľahko vypočítať, že by išlo prakticky o jedno smetiarske auto za hodinu,“ tvrdí primátor.
Na prípadnú výstavbu závodu vytypovali miesto v priemyselnej zóne na pravej strane cesty smerom na Bratislavu. Ide zhruba o 60-hektárovú parcelu. „Ak by sme uspeli s výstavbou závodu, predpokladáme, že by sa tu vybudovali všetky siete. Pre rôznych potencionálnych investorov by to bolo zaujímavé miesto už aj z toho dôvodu, že v ich blízkosti by bol dodávateľ elektrickej energie, tepla a teplej vody,“ pokračuje Danko. „Ale na výstavbu spaľovne sa treba pozrieť zo širšieho uhla pohľadu. Mestu Žarnovica by to prinieslo úsporu okolo 40 miliónov korún na nákladoch pri zosieťovaní priemyselnej zóny, riešení alternatívneho zdroja tepla pre sídlisko a zároveň by sme mali dlhodobo vyriešenú likvidáciu odpadu.“
Zámer tepelného spracovania komunálneho odpadu v Žarnovici podporuje aj drvivá väčšina primátorov miest a starostov obcí v regióne. Či sa spaľovňa, ktorá by mala byť vybudovaná z prostriedkov eurofondov aj zrealizuje, ukáže technicko-ekonomická analýza. Predpokladá sa, že by mala byť ukončená do konca tohto roku.
(ab)
