Článok pokračuje pod video reklamou
„Ľudia na námestí sa nechali strhnúť rytmami rómskej hudby, muzikanti im hrali aj na terase miestneho hotela neskoro do noci. Bol to krásny príklad toho, ako kultúra zbližuje ľudí,“ povedal riaditeľ festivalu Michel de Maulne.
V rómskej kapele hrajú muzikanti z Klenovca i z Detvy vyše desať rokov. „Nemáme vysokoškolské hudobné vzdelanie, napriek tomu si generácie v našej rodine odovzdávajú toto umenie. Hrám na husle tak, ako môj starý otec. Hudbu máme v srdci a dávame ju srdciam iných. Rozdávame ju na koncertoch po celom svete,“ povedal primáš kapely Ján Deme.
Poézia z pera doterajších účastníkov Capalestu ročníkov zaznela na večernom predstavení Od Nevy k Stredomoriu cez Dunaj a Drinu. Bolo venované 50. výročiu podpísania Rímskych zmlúv a podporil ho Európsky parlament.
„Vybral som básne, ktoré zdôraznili návrat k duchovným hodnotám. Mám pocit, že je dôležité, aby sa ľudia odpútali od materiálnych vecí,“ povedal režisér predstavenia Michel de Maulne.
Spievalo sa aj
v rusínskom nárečí
V predvečer slávnostného otvorenia festivalu zazneli mariánske piesne v programe Matke Božej.
„Presne v deň Nanebovzatia Panny Márie spievali ženy a matky žene a Matke Božej,“ povedal poradca festivalu pre tradičnú kultúru Drahoš Daloš. V kostole jej zaspievali členky rímskokatolíckej skupiny z Liptovských Sliačov, gréckokatolíckej folklórnej skupiny z Telgártu a skupiny Ťačiv z Ukrajiny.
Ukrajinský chrámový zbor prišiel z rovnomenného mesta na rumunsko-ukrajinských hraniciach, ktoré má 14-tisíc obyvateľov. Pôsobí už desať rokov a pri jeho zrode stál gréckokatolícky kňaz Peter Kremnický. „Katolíci cítia na Ukrajine tlak zo strany moskovských pravoslávnych. Máme za sebou skúsenosti so zatváraním našich kostolov. Aj zo zbierok slovenských a českých katolíkov staviame nové kostolíky,“ povedal Kremnický, ktorý slúžieva bohoslužby v obradoch západnej aj východnej katolíckej cirkvi.
Všetky tri súbory zaspievali poslednú pieseň v rusínskom nárečí spoločne. „Sme radi, že na Capaleste sa symbolicky zbúrali hranice,“ dodal Kremnický a požehnal organizátorom festivalu aj ľuďom všetkých krajín. Ťačiv je takisto ako Capalest mnohokultúrny a mnohojazyčný, bohoslužby sa tam slúžia v siedmich jazykoch – maďarčine, rumunčine, slovenčine, nemčine, ukrajinčine, staroslovienčine a ruštine.
Marína po rokoch
a dvaja Sládkovičovia
Po 160-tich rokoch ožil aj známy príbeh lásky Maríny Pišlovej a Andreja Sládkoviča. Divadelné predstavenie sa odohralo v netradičnom priestore v rodnom dome Maríny Pišlovej. Marína opäť vyzerala z okna svojho Andreja, ktorý k nim chodil z evanjelického lýcea ako chudobný študent doučovať jej súrodencov. Divák mal možnosť presúvať sa z priestorov do priestorov spoločne s hercami.
Príbeh ostal ten istý, len Marína trošku zostarla. Prvýkrát v živote si ju zahrala zrelá žena a vynikajúca slovenská herečka Zuzana Kronerová.
„Na príbeh spomína Marína prostredníctvom listov, ktoré jej napísal Andrej. Ten s ňou napokon vstúpi do dialógu,“ povedal režisér Peter Gábor. V hre zazneli aj úryvky z inej Sládkovičovej tvorby. Predstavenie ponúklo až dvoch Sládkovičov. V slovenčine si ho zahral Ján Kožuch a vo francúzštine Jean-Luc Debattice.
„Toto dielo nebolo treba prekladať do francúzštiny pre tento festival. Bolo preložené už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Ponúka nám ten najkrajší príbeh lásky, ktorý sa vyskytol v poézii. Každá žena by bola potešená, keby jej muž vyznával lásku takýmito krásnymi básnickými obrazmi“ konštatuje Gábor, režisér pôsobiaci v Českej republike.
Vášnivé flamenco
v štiavnickom zámku
Na nádvorie Starého zámku prinieslo kúsok slnečného Španielska temperamentné flamenco v podaní Martina Biesa a jeho kapely.
Bies je slovenský hudobník, ktorý má korene na juhu Španielska. „V Andalúzii mám predkov z maminej strany a asi od nich som pochytil lásku k flamencu, ktoré je zmesou cigánskej, židovskej, arabskej a andalúzskej hudby,“ povedal Bies.
S kapelou Flamenco clan pôsobí už deväť rokov. Časť hudobníkov sú Rómovia, ktorí pocítili volanie krvi. Sám hrá túto hudbu od 13 rokov, učil sa ju na konzervatóriu. Jeho veľkým vzorom je legenda zo Španielska Paco de Lucia. Táto hudba si vyžaduje veľa tréningu. Paco de Lucia ju cvičil až dvanásť hodín, Bies päť až osem hodín denne.
Aj Biesov koncert zapadol do koncepcie mnohokultúrneho a mnohojazyčného festivalu veľmi dobre. On sám totiž pochádza z mnohokultúrnej rodiny.
LENKA KRNÁČOVÁ
