Posledný júlový piatok sa v Banskej Štiavnici uskutočnil v poradí už 10. ročník tohto podujatia, ktorého podstata spočíva v tom, že štiavnický Nácko spolu so svojim sprievodom pochoduje historickým centrom Banskej Štiavnice. Na jednotlivých zastávkach, ktoré sú nevyhnutné, keďže v Štiavnici sú veľmi strmé chodníčky, ako sa to spieva v jednej známej pesničke, prednesie Nácko niekoľko svojich špásov a členovia jeho sprievodu zaspievajú štiavnické a banícke piesne.
Pochod sa začal na terase Baníckej krčmy pri štôlni Glazenberg, netradične, slávnostným šachtágom so skokom cez kožu. Do prezidiálnej tablice si zasadli významné osobnosti baníckeho života, predseda baníckeho spolku Jozef Karabelly, predseda spolku priateľov Bane Nováky Stanislav Gurský, člen Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska Jaroslav Malchárek a zástupca Ministerstva hospodárstva SR Dušan Vilím. Celému šachtágu velil ako prezídium slávny semester Milan Urbánek. Intonáciu baníckych piesní zabezpečil spevokol Štiavničan pod vedením kantora Antona Kolárika. Slávnostného otvorenia šachtágu sa zúčastnil aj primátor Banskej štiavnice Pavol Balžanka.
Do baníckeho stavu bola prijatá Magdaléna Vášáryová, osobnosť slovenského kultúrneho a politického života, štiavnická rodáčka a dcéra Jozefa Vášáryho, prvého interpreta Náckovych špásov a huncútstiev. Na akt prijímania do baníckeho stavu ju ako „fuchsicu“ pripravil a osobne priviedol ku skoku cez kožu Jozef Karabelly.
Keďže zvládla všetky úlohy, vrátane vypitia veľkého krígľa piva, stala sa slávnou semestrou v zmysle zákona o udržiavaní poriadku a povznesenej nálady na šachtágu (pivný zákon) s právom fárať do všetkých baní na svete.
Počas svojho príhovoru spochybnila súčasnú interpretáciu Náckovej manželky ako Lény, podľa nej sa Náckova manželka volala Pepka, takže súčasný hlavný Náckov životopisec Richard Kaňa, riaditeľ poslednej aktívnej rudnej bane na zlato na Slovensku, bude mať čo robiť, aby dal vec na historicky správnu mieru.
Potom už dostal slovo štiavnický Nácko v podaní Jána Furindu, ktorý na tomto podujatí nahradil jeho dlhoročného interpreta Jozefa Osvalda, ktorý Náckovu štafetu ťahá po Jozefovi Vášárym už skoro 40 rokov. Predniesol prvé priehrštie Náckovych špásov a stovka účastníkov sa vydala na pochod hore Štiavnicou. Za zástavou baníckeho spolku kráčali permoníci s rozsvietenými kahancami, pivný servis ťahal na vozíku Karol Keresteš, čapovanie zlatistého moku z pivovaru Steiger zabezpečoval slávny pivný dispečer Karol Melcer so svojimi vnukmi a tóny klopačky produkoval Milan Šesták. Za nimi kráčal štiavnický Nácko s generalitou baníckeho spolku, v ktorej strede kráčala Magda Vášáryová a za nimi potom celá Náckova suita, v ktorej nechýbali ani členovia Baníckeho spolku z Prievidze a vysokoškoláci z Miskolca, ktorí v tom čase upravovali v Banskej Štiavnici hrob vysokoškolského profesora Banskej akadémie Štefana Farbakyho.
Druhou zastávkou bol Kammerhof, budova Slovenského banského múzea, kde si účastníci zaspievali ďalšiu banícku pieseň a Nácko povedal ďalšie priehrštie špásov. Rovnaký obraz mali aj ďalšie zastávky, v reštaurácii Pod galériou a v Meštianskej krčme. Pochod bol ukončený na terase Hotela Grand - Matej, kde Náckovu suitu privítala cimbalová muzika. Oficiálna časť pochodu bola ukončená baníckou hymnou „Banícky stav.
Škoda len, že účastníci pochodu nemali zatiaľ možnosť stretnúť so štiavnickým Náckom v podobe jeho sochy, osadenej na štiavnickom „trotuári“. Zostáva iba dúfať, že táto myšlienka nezapadne prachom a verejná zbierka na jej výrobu a inštalovanie sa oživí.
MILAN DURBÁK
