Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Kto mal pôdu, vzdelanie nepotreboval

Pochádza z rodiny nemeckých sedliakov a nemá ukončenú ani základnú školu. Napriek tomu je vzdelaný. Sám napísal niekoľko kníh, ktoré mu boli aj publikované. Štefan Wolf Slameníkov žije v novobanských Štáloch a momentálne píše ďalšiu knihu.

(Zdroj: autorka)

Privítal nás aj so svojou manželkou Antóniou, ktorá sa s ním počas päťdesiatročného manželstva nikdy nenudila. Usadili sme sa v izbe, v ktorej sa na nás zo všetkých stien pozerali portréty jeho predkov. „My, Wolfovci, pochádzame z nemeckej dediny Píla. Voľakedy tam bolo viac obyvateľov ako v Novej Bani. Po druhej svetovej vojne sem prišiel jeden z nás. Oženil sa s gazdovskou dievkou, mal s ňou troch synov a už to išlo,“ začína rozprávať Slameníkov. O svojom rode, ktorý tu je už viac ako tristo rokov, hovorí s veľkou hrdosťou. Pritom nezabúda dodať, že všetci jeho predkovia boli sčítaní. Najvzdelanejší zo všetkých bol nejaký senátor, ktorého vnuk bol zase ekonómom Novej Bane. V rodine bolo aj niekoľko kňazov a sestričiek.
Knihy po Chrástekovi
„Všetci sme vychádzali z literatúry. Už v predminulom storočí, keď umrel svätokrížsky farár Michal Chrástek, kúpil jeho knihy môj starý otec, Štefan Wolf Kňazolúcky. Na káre ich doviezol do svojej knižnice. Jeho priateľom bol aj Andrej Kmeť, ktorý napísal do Slovenského Hlásnika, že Kňazolúcky vlastní šesťsto kníh,“ pokračuje. Dá sa povedať, že ani jeho starý otec nemal žiadne vzdelanie. Bol kamenár a keď sa nerobilo na poli, kresal kameň. „Kto mal školy, odišiel do sveta. Bola tu pôda a tí najsprostejší na nej museli zostať. Takto som sa sem cez desať rodových reťazení dostal aj ja. Zostal som preto, lebo nemám školy. Keby to bolo naopak, určite by som odišiel,“ vysvetľuje. Tvrdí, že všetci vzdelaní ľudia ich rodu poodchádzali. Veď kto by vraj dnes robil na majetku. Pôdu svojich predkov teraz obýva on aj so svojimi bratmi.
Učil ho František Švantner
V izbe, v ktorej sedíme, zvykli bývať učitelia. „Vyrastali sme medzi nimi, vzdelanými a váženými ľuďmi. Mne mama zaobstarala aspoň jednu meštianku. Mojím triednym bol František Švantner. Bol to samorodák, nepriehľadný človek. Mal dve deti a jedno z nich mu ochorelo. Bolo nejaké cintľavé, dnes sa tomu hovorí chudokrnosť. Lekár mu poradil ísť do Slameníkov, kde majú dobré kravy. Každý deň mu mal dávať čerstvé mlieko, ktoré som k nim nosil ja. Mama za to nič nechcela, len povedala, aby ma nechal spraviť aspoň jednu meštianku. Takže mám ju urobenú takto po známosti. Pán Boh zaplať mamička, že si mi ju vybavila,“ rukou ukáže na jej portrét a zároveň sa naň s úsmevom pozrie. „Keď som išiel do školy, bol som síce najsprostejší, ale už som vedel čítať a písať. Naučil som sa to medzi tými učiteľmi.“ Podľa neho, v tej dobe jemu a jeho súrodencom nikto nekázal, aby sa učili. Keďže mali polia, podstatná bola pracovitosť a to, aby im nesmrdel hnoj. „Tam rozum nebolo treba. Aj keď sme dostávali bitku, vždy to bolo po hlave. Lebo beda, ak dieťa zmúdrie. Pôjde do škôl a viac ho neuvidíš. Kto mal pôdu, nebál sa hladu, ale toho, aby mu deti nešli študovať. Je to úsmevné, takto sa však vtedy žilo,“ podotkne.
Jaroslav Hašek
na Kňazových lúkach
Jeho starého otca Štefana Wolfa Kňazolúckeho pobádal práve Andrej Kmeť, aby zbieral všetky okolité piesne. Tým, že bol sčítaný, sa dostával medzi významných ľudí. Jeho piesne mu vyšli vo viacerých zborníkoch. „Kmeť raz poradil Jaroslavovi Haškovi, aby išiel na Kňazove lúky. Tam vraj žije človek, ktorý má až šesťsto kníh. Nech sa teda do nich ide zavŕtať,“ hovorí. Študent Hašek prišiel so svojím bratom a kamarátom. Do Kňazolúckeho knižnice sa hrnulo aj všetkých jeho osem detí. Nanešťastie, tento človek zomrel v mladom veku. Ako tridsaťosemročný dostal zápal pľúc. „V Novej Bani vtedy nebol lekár. Raz v týždni sem chodil jeden z Pukanca, ale keď prišiel, bolo už neskoro,“ podotkne. Zostali po ňom siroty, jeho synovia však boli pokračovateľmi rodu. Najstarší z nich bol napríklad kníhviazačom, ďalší sa zúčastnil pri výrobe lanovky zo Štrbského plesa na Lomnický štít.
Školy mu nechýbajú
„Som zo štyroch súrodencov a každý z nás odoberal nejaký týždenník alebo mesačník. Ja som mal Slniečko, druhý brat Mladú frontu, ďalší Plameň. U nás ste mohli nájsť časopisy Včelár, Ovocinár, Kráľovná Mája, Posol Božského srdca... a my sme to všetko „hltali“. Literatúre vďačím za všetko, čo viem. Niekedy som možno predbehol rovesníkov, ktorí sú vzdelaní. Školy mi nechýbajú a napriek tomu, že som ich neabsolvoval, mám publikované viaceré práce,“ hovorí. Doteraz mu vyšlo niekoľko kníh, všetky boli inšpirované udalosťami, ktoré sa odohrali v jeho rodine. Medzi nimi napríklad Rúbanisko, Posledné zvonenie, Lohajova Anička a Krvavá štiavnická štreka. Tá posledná vyšla aj v nemčine. V Nemecku sa vypredala a žiadajú ďalšie vydanie.
Od dvanástich rokov sa venoval aj ochotníckemu divadlu. Stvárňoval mnohé postavy, medziiným aj Moliérovho Lakomca, či Hollého Kuba. „Na javisku som nikdy nemal trému. Bol som v tom doma,“ podotkne. Wolf sa dostal do povedomia ľudí a je o ňom natočený aj dvadsaťsedemminútový film o jeho živote, ktorý odvysielali v Čechách. Pred piatimi rokmi, na Nový rok poobede ho pustili dokonca v kanadskej televízii v Montreale.
Komunisti ich vyrabovali
„Keď prišiel komunizmus, bol tu hrozný tlak na majetných a vzdelaných ľudí. Všetci moji predkovia boli nábožensky založení. Niektorí boli aj členmi Hlinkovej ľudovej strany,“ pokračuje. Komunisti ich doslova vyrabovali. Vzali im traktory, mláťačku, kravy... Do družstva svoje majetky dobrovoľne odovzdať nechceli. On, otec, jeho žena, ani svokrovci to nikdy nepodpísali. V roku 1973 však prišiel písomný zákaz vstupu na vlastné pozemky. „Keď som mal 42 rokov, zostali sme bez nich a ja som išiel prvýkrát do práce. V novobanskom cintoríne som kopal jamy. Dovtedy som sa venoval dobytku. Pár hektárov znárodnenej pôdy, ktoré znovu patria mne a mojej žene, bolo rozložených na 44 políčkach. Bola to tak rozdrobená pôda, že ani komunisti ju „neupásli“. Kde neskosili oni, urobil som to ja,“ vysvetľuje.
Chytil sa ženinej sukne
Slameníkov má syna a dcéru, ktorí sa už dávno osamostatnili. Raz ho s manželkou napadlo, že by mohli urobiť nejaký dobrý skutok. Rozhodli sa, že si vyhliadnu nejakého chlapčeka, alebo dievčatko a ponúknu mu domov. „Vtedy som mal šesťdesiattri rokov. V Hriňovských lazoch máme maličký domček, kde so ženou chodievame. Neďaleko je detský domov, vždy sme tam nosievali debničku nejakého ovocia. V tom čase sa jeden chlapček chytil ženinej sukne a už sa jej nepustil. Keď sme si odtiaľ Mariána zobrali, mal desať rokov. Najskôr bol u nás dva roky len na skúšku. Boli sme už starí, preto musel môj syn podpísať, že v prípade našej smrti sa o neho postará. Dostali sme sa na určitý pranier, museli sme chodiť aj na psychotesty. Až potom nám ho pridelili aj súdne a dnes je to už trinásť rokov, čo je náš,“ vysvetľuje. Vychovávali ho s láskou a všetky peniaze, ktoré na neho dostávali, mu odkladali. Keď dospel, kúpili mu domček a dali hektár políčka. Dnes je z neho samostatný mladý muž.
Zem tŕním venčená
Do Vianoc má vyjsť Štefanovi Wolfovi ďalšia kniha. Bude to román, minitrilógia pod názvom Zem tŕním venčená. Prvá časť sa bude volať Chlapec a pole, druhá Otcovo pole, tretia Starec a pole. „Opisujem tam obdobie od hospodárskej krízy až do zákazu vstupu na vlastné pozemky. Ide vlastne o autobiografické dielo,“ uzatvára.

Skryť Vypnúť reklamu

EVA ŠTENCLOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 204
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 420
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 776
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 536
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 412
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 234
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 307
  8. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 266
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 178
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 117
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Problém s autovrakmi riešia kontinuálne, ohrozujú aj životné prostredie

Tiež narúšajú vzhľad. Chcú ich preto odstrániť.

Autovraky nie sú žiadnou novinkou.
Ilustračné foto

V základnej škole vzniknú štyri nové centrá učenia

V základnej škole Pavla Križku v Kremnici vzniknú nové odborné učebne.

Ilustračné foto.

Situácia s COVID-19 sa v psychiatrickej nemocnici stabilizovala

Lokálnu epidémiu ochorenia COVID-19, ktorá sa vyskytla v psychiatrickej nemocnici na začiatku decembra, sa podarilo stabilizovať.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

V Topoľčanoch začali s očkovaním

Topoľčianska nemocnica začala s očkovaním svojich zamestnancov. K 15. januáru zaočkovala spolu 320 ľudí – zamestnancov nemocnice a ďalších zdravotníkov z mesta Topoľčany.

AKTUALIZOVANÉ o 16.31

Rady pred odbernými miestami v Nitre sa skrátili, mnohých vybavili bez čakania

V meste je otvorených o päť odberných miest viac ako pred týždňom.

Už ste čítali?