V Jastrabej sme už od cesty uvideli vlastnoručne urobené úle. Popri klasických hranatých pohľad priťahoval kruhový úľ zo sena, či ďalší zhotovený z klátu stromu. „Včeláriť som začal v roku 2000,“ hovorí Marián. „Dôvod bol úplne prozaický. Potreboval som med pre deti a aj mne samému chutil odmalička. Stále som ho musel zháňať, až som sa nakoniec rozhodol a zadovážil som si vlastné včelstvá.“ Paradoxne túto záľubu nezdedil po otcovi, ale otec po ňom. Keď videl, ako sa synovi darí, rozhodol sa aj on nejaké to včelstvo chovať.
V súčasnosti má Marián päť detí, najmladšia dcérka bude mať na Vianoce dva roky. Prišla sa na nás pozrieť v náručí matky. Ani sa nám veriť nechce, že Mariánova manželka je pôvodom Češka, tak čisto hovorí po slovensky. Neodpustili sme si otázku, či sú v nejakom príbuzenskom vzťahu s Vladimírom Mečiarom. „Vôbec nie. Ja pochádzam z Prievidze, tam žije veľa Mečiarovcov,“ vysvetlil.
Ale vráťme sa k jeho užitočnému koníčku. Momentálne má 32 včelstiev. „Existuje veľa príručiek, ako sa starať o včely. Samozrejme, aj tie si treba preštudovať, ale ja som sa naučil o ne starať od nich samých. Je priam fascinujúce pozorovať ich,“ prezrádza. „Včelárim bez medzistienok. Včely majú voskotvorné žľazy, z ktorých vylučujú vosk. Pomocou hryzadiel z neho vytvárajú toto dielo,“ ukazuje rámik zaplnený bunkami. „Do nich kladú peľ, med a matka vajíčka. Trvá 21 dní, kým sa z vajíčka vyliahne larva, ktorá sa šesťkrát zvlečie a vyvinie sa do včielky.“
Tento rok bol na znášku slabý. „Zima bola teplá, jar prišla veľmi skoro. A keď všetko zakvitlo, prišiel taký mráz, že spálil všetky kvety. Nie sú tu ani maliny, ani ríbezle, dokonca ani jahody deti nemali. Vidíte, aj stromy mám prázdne. Agát vôbec nekvitol, lipové kvety boli poškodené,“ poukazuje na vrtochy počasia, ktoré včelárstvo stavajú na hranu hazardu. „Je naozaj ako lotéria. Buď vyjde alebo nie,“ pritakáva. V tohtoročnej sezóne teda vytáčal med len z jarnej znášky z kvetu trniek, hlohu a ovocných stromov. Na včelstvo to vyšlo v priemere dvanásť kilogramov medu. „Keď je dobrý rok, z jedného včelstva vytočím aj 40 kg medu,“ poukazuje na rozdiel. „Ale zase musím kúpiť cukor, približne 15 až 17 kg na včelstvo.“ Koncom júla a augusta, keď odoberie med, musí im dať sladký sirup, aby v zime nepomrzli. „Zmiešam tri diely cukru s dvomi dielmi vody. Včielky si ho ukladajú do buniek namiesto medu. Chúďatká, sú také oklamané,“ dodáva.
Ďalším včelím produktom je vosk, z ktorého tvorí rôzne predmety. „Väčšina včelárov získaný vosk odovzdáva do špeciálnej firmy, ktorá z neho vyrába medzistienky. Ja nič neodovzdávam. Vykupujú ho za 120 korún za kilo. To je taká cena...,“ mávne rukou a vysvetlí, že na jeden kilogram vosku treba desať miliónov voskových zrkadielok, ktoré včely vylučujú. „Keďže mi vosk zostával doma, začal som z neho vyrábať najprv sviečky. Vosk sa rozpustí pri 65 stupňoch Celzia. Nesmie sa prehriať, lebo by stmavol,“ upozorňuje. Knôty si tká sám z mulinky, pri tom mu už pomáhajú aj deti. „Tekutý vosk nalejem do lukoprénovej formy, nechám stuhnúť a vyberiem hotový výrobok. Keď sa mi zapáči nejaký motív, kúpim si ho a odlejem si formu,“ prezrádza. Najkvalitnejší vosk má krásnu žltú farbu. „Nesmie prísť do kontaktu so železom, meďou, zinkom, rôznymi soľami, ani mydlovou vodou. Vtedy vosk stráca farbu, tmavne,“ dodáva.
Tridsaťosemročný Marián je zamestnaný v kremnickej Mincovni. „Zarobím koľko zarobím, ale bez včiel by som domácnosť s piatimi deťmi neutiahol. Dom čaká na dostavanie, starú embéčku by som chcel vymeniť za nejaké sedemmiestne vozidlo. Z jedného platu to však nejde.“ V Jastrabej bývajú od roku 1995 a prišli sem len z jedného jediného dôvodu. „Bol tu dom na predaj. Ale už by som to druhýkrát nezopakoval. Som doslova zodratý. Sme tu cudzí, nemá nám kto pomôcť. Keď napríklad ideme zaočkovať najmladšiu dcérku, musíme sa všetci natlačiť do auta a ísť do nemocnice. Deti samé doma nechať nemôžeme. Ak by som sa ešte raz rozhodoval, určite by som si vybral miesto aspoň pri jedných rodičoch,“ dodáva na záver.
(ab)
