Motýľa z Himalájí si dochoval doma

Pozvanie na prezretie si zbierky motýľov sa v minulosti rovnalo pozvánke na rande, dokonca naznačovalo čosi „viac“. František Kosorín z Hronských Kľačian svoju bohatú zbierku motýľov však na čosi také nikdy nezneužíval. Motýľom sa seriózne venuje už 23

Zbierka v skrini S motýľmi začínal ako 17-ročný: „Mal som knižku Naše motýle, kde bol aj návod, ako si zakladať zbierku. Prvé exempláre do mojej zbierky pochádzali z okolia Starého Tekova, kde som vyrastal. Pred devätnástimi rokmi sme si kúpili a opravili dom v Hronských Kľačanoch.“ Domovskou lokalitou motýľov, ktoré tvoria najväčšiu časť kolekcie Františka Kosorína, je Tekov. Svoje dlhoročné poznatky opísal v publikácii Motýle Tekova a juhozápadnej časti Štiavnických vrchov. „Mám 1600 druhov z okolia a ďalšie, ktoré som si doniesol z dovolenky na Slovensku. Spolu je to vyše dvetisíc druhov a do šesťtisíc kusov motýľov,“ bilancuje zberateľ. Jeho hobby zaberá jednu skrinku v obývačke a okolie písacieho stola, na ktorom nechýbajú dva mikroskopy. Práca s motýľmi, niekedy ledva viditeľných voľným okom, si vyžaduje cit a trpezlivosť. Február až november je obdobím na chytanie motýľov. „Prvé druhy začínajú lietať už v polovici februára a posledné koncom novembra. Vrchol sezóny je v máji až auguste, potom počet druhov prudko klesá,“ hovorí zo skúseností zberateľ. Zameriava sa na denné aj nočné motýle. Denných, ktoré sú viac vyfarbené, sa u nás vyskytuje 170 druhov. Najznámejšie sú mlynáriky, babôčky, modráčiky. Práve tieto boli prvými exemplármi v zbierke F. Kosorína: „S tými som začínal. Chytal som ich pri Hrone klasickým spôsobom do sieťky, čo sa nazýva šmýkanie sieťkou.“ Na nočné motýle platí iná finta. Lákajú sa napríklad na svetlo: svetelný zdroj, najčastejšie žiarovka sa prikryje látkou, ktorá žiari a vábi motýle. Ďalšou osvedčenou metódou je lov na vnadidlo, ktorým je med alebo čierne pivo zmiešané s cukrom. Slovenské unikáty Lov na svetlo praktizuje František Kosorín aj vo svojej záhrade pri dome, ale jeho obľúbenou a na motýle bohatou lokalitou je motokrosová dráha pri Rybníku. Tak sa mu podarilo získať kúsky, ktoré na Slovensku doteraz neboli chytené, a teda nemajú ani slovenské pomenovanie. Ide napríklad o motýľa z čeľade psota, rod Metzneria, ktorý bol nájdený najbližšie v Maďarsku. Na dvore pod brezou chytil zberateľ z Hronských Kľačian priadzovca z rodu Argyresthia, nájdeného zatiaľ len v Čechách. Ďalšieho motýľa - zelenáčika, ktorý sa vyskytuje pri Štúrove - sa mu podarilo získať do svojej zbierky v Rybníku pred desiatimi rokmi. Odvtedy ho už nevidel. Motýľa z Himalájí dochoval doma Všetky spomenuté vzácne jedince spolu s ďalšími majú v zbierke Františka Kosorína svoje miesto. Každý je označený lokalizačným štítkom s miestom, dátumom ulovenia, názvom a menom toho, kto motýľa ulovil. „Pred pätnástimi rokmi som sa bol pozrieť v Tekovskom múzeu, ako má zbierka vyzerať. Pomohol mi pán Smetana, pracovník múzea,“ spomína na krok ku skvalitneniu svojej záľuby. S úsmevom sa vracia aj do čias, keď so zberateľstvom začínal: „Používal som obyčajné špendlíky a krabice. Obchod s pomôckami pre zberateľov bol len v Prahe a neskôr v Pardubiciach. Až potom otvorili obchod v Bratislave, kde aj dvakrát ročne bývajú burzy so zameraním na hmyz. Dajú sa tam vymieňať a nakupovať pomôcky aj motýle.“ Práve z jednej z búrz si zberateľ doniesol obrovskú moľu pochádzajúcu z Malajzie. Za stovku si kúpil kuklu okáňa, ktorého domovskou krajinou sú Himaláje. Z nej si dochoval dospelého jedinca, ktorý zdobí jeho zbierku. Z „vlastného chovu“ má aj lišaja zo severnej Afriky. „Lišaje prilietajú v máji a na zemiak nakladú vajíčka. Ešte v roku 1999 som našiel v zemi kuklu, o necelé dva týždne sa vyliahli tri motýle. Tie som vypreparoval,“ ukazuje ďalšie unikáty svoje zbierky. Ak si iní zberatelia svoje zbierky vystavujú na obdiv, v prípade Františka Kosorína a jeho kolegov - zberateľov motýľov - to neplatí. „Motýle musia byť uložené v suchu a tme. Svetlo zbierku zničí - vyblednú farby na krídlach. V tme vydržia aj sto rokov,“ dodáva nadšený zberateľ. JANA NÉMETHOVÁ