Neboli informovaní
„Mali sme namierené do Prešova, kde mal otec zohnať pracovnú ochrannú odev pre učňov. Najskôr sa to vybavovalo písomnou formou, ale keďže neprišla žiadna odpoveď, išiel tam osobne,” hovorí. V tom čase bývali v Banskej Štiavnici v novopostavenom rodinnom dome, kde ešte nemali zavedený rozhlas po drôte. Bola to zhoda náhod, pretože ešte aj televízor mali pokazený. To znamená, že rodina Františka Moštenického sa nemala odkiaľ dozvedieť, čo sa toho dňa v ich vlasti deje. „Ešte som sa so svojím mladším bratom dohadovala, kto s otcom pôjde. On to vyriešil za nás a povedal, že to bude ten, kto prvý vstane. V tú noc som poriadne ani nespala, len aby som išla ja.”
Tanky na Donovaloch
Je presvedčená, že keby vedel, čo sa deje, nikam by nevyrazili. „Prvé tanky sme začali stretávať na Donovaloch. Na chvíľu sme zastavili a podotkol, že sa mu to nepáči. Ja som zase spomenula staršieho brata, ktorý len pár dní predtým narukoval na vojnu. V ceste sme pokračovali ďalej a zrazu ma napadlo, že otec má narodeniny. V ten deň mal presne 47 rokov, ale zagratulovať som mu už nestihla,” povie so smútkom v hlase. Keďže sa ponáhľali, ďalšiu príležitosť na rozhovor už nemali.
Nemali žiadnu šancu
Na ceste stretávali veľké kolóny tankov a vojenských, ale aj civilných áut. Keď už boli medzi Važcom a Tatranskou Štrbou, vynorili sa oproti nim tri tanky. Posledný z nich sa spoza tých dvoch rútil rovno na nich. „Nemali sme šancu vyhnúť sa mu. Viac si z toho dňa nepamätám,” podotkne. Jej otec bol na mieste mŕtvy a ju po niekoľkých hodinách našli turisti z východného Nemecka, ktorí na Slovensku dovolenkovali. Po čase ich prostredníctvom Slovenského červeného kríža chcela vyhľadať, aby sa im mohla poďakovať, no nepodarilo sa jej to.
Otcovu smrť jej tajili
Prebrala sa po operácii kolena v nemocnici v Liptovskom Mikuláši. Všetko videla ako v hmle a v pozadí počula rádiové vysielanie. S jeho zvukmi sa budila, aj zaspávala. „Prišiel ma navštíviť otcov spolupracovník, ale o jeho smrti mi nič nepovedal. Všetci, aj lekári mi hovorili, že pre nedostatok lôžok bol hospitalizovaný v Poprade.” Pravdu sa dozvedela až po prevoze domov, aj to nie hneď. Kým čakala na umiestnenie v štiavnickej nemocnici, sanitka zastavila pred jej rodičovským domom. Z lôžka videla veľa ľudí oblečených v čiernom. Bol to deň pohrebu jej otca. Zrazu sa na ňu vrhol starší brat, aby jej zakryl výhľad. O chvíľu nato ju odviezli do nemocnice a ona za zvukov bijúcich zvonov zaspala.
Všetko sa dozvedela po týždni. Na cintorín sa však išla pozrieť až na jar ďalšieho roka, pretože so svojím zranením sa tam skôr nedokázala dostať.
Odcudzený motocykel
A čo sa stalo so zničenou motorkou? Odtiahli ju do stodoly nejakého Rudolfa Otradovského. Ten im napísal list, aby si ju prišli zobrať, lebo mu zavadzia. „Mama mu odpísala, že ju má dať do zberu a utŕžené peniaze si má nechať. Obratom však od neho prišlo, že to si nedovolí urobiť a nech si ten vrak prídeme prevziať. Moji bratia tam teda išli a neverili vlastným očiam. Všetko, čo z motorky zostalo, z noci do rána zmizlo. Aj ten pán sa cítil nepríjemne,” spomenie záhadné odcudzenie spred niekoľkých rokov. Takto podľa nej vtedajšia moc odstránila stopy.
Svoju vlasť
chcela opustiť
Voči okupantom necítila Dáša Danková žiadnu zatrpknutosť. Mrzelo ju skôr správanie domácich. „V ktorúkoľvek sekundu som bola odhodlaná našu vlasť opustiť. No potom som si uvedomila, že nie je umenie odniekiaľ ujsť, ale vydržať. Najviac ma tu držala myšlienka na moju mamu. Povedala som si, že ju tu nenechám. Veď nie je hrdinstvom “zdupkať” odniekiaľ, kde je zle. Okrem toho, nezniesla by som predstavu, že moju rodinu tu kvôli mne prenasledujú,” vysvetľuje.
Dátum úmrtia chýbal
Náhradu škody dostali až v roku 2006. Dovtedy sa jej dovolávali márne, akurát čo mesto Banská Štiavnica zaplatilo pohrebné trovy. „Nedá mi nespomenúť, že na pomníku, ktorý sme dali robiť na vlastné náklady, nemohol byť vyrytý dátum otcovho úmrtia,” dodáva. Neskôr im mesto zaplatilo aj náhrobný kameň a meno Františka Moštenického bolo zaradené medzi významné osobnosti Banskej Štiavnice.”
EVA ŠTENCLOVÁ