Historické jadro Kremnice, Štefánikovo námestie, je unikátne gotickým rázom jednotlivých meštianskych domov. Neprehliadnuteľnou je najmä budova v hornej časti námestia, v ktorej v rokoch 1869 až 1881 býval významný slovenský hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella. Strecha domu je tvorená dvoma štítmi a takéto architektonické riešenie je v Kremnici, ale aj v širokom okolí ojedinelé. Pôvodný gotický dom bol v pätnástom storočí rozšírený. Na čelnej strane fasády zostali zachované gotické prvky ako portály a okná s kamenným krížom. Zaujímavá je nástenná maľba Narodenia na južnej strane domu umiestnená v plytkej nike (ustupujúcej časti múru). Nika má tvar oslieho chrbta. Maľba pochádza z pätnásteho storočia a po niekoľkých stovkách rokov pôsobenia atmosféry je pomerne slabo viditeľná. Je na nej zobrazená Madona so svätým Jozefom a anjelmi.
Na prednej strane budovy je umiestnená mramorová pamätná tabuľa s medailou Jána Levoslava Bellu (1843 – 1936). Skladateľa mimoriadne ovplyvnil život v našom regióne. Po bohosloveckých štúdiách v Banskej Bystrici, kde sa stal chránencom samotného Štefana Moysesa, veľkého priaznivca umenia a hudby, pôsobil vo Svätom Kríži nad Hronom. Štefan Moyses podporoval mladého slovenského hudobného skladateľa a kňaza na každom kroku. Nie je preto prekvapujúce, že v tomto období skomponoval niekoľko významných skladieb. Založenie Matice slovenskej privítal skomponovaním slávnostnej svätej omše. Ďalšími dielami sú napríklad starosloviensky otčenáš, Hospodine, pomiluj ny a Ejhľa, kňaz veliký. Veľkou stratou pre J.L. Bellu bola smrť Štafana Moysesa. Po nej hľadá iné pôsobisko, kde by mohol rozvíjať svoj hudobný talent, a tak v roku 1869 odchádza do mnohonárodnostnej Kremnice. Pobyt tu spočiatku znášal ťažko, neskôr však kremnické obdobie považuje za veľmi plodné. Zložil tu niekoľko náboženských skladieb (Omša G – mol, Es – dur), viedol 170-členný hudobný zbor, no prostredie ho vtiahlo aj do svetského diania. Počas pravidelných hudobných večierkov, ktoré usporadúvala rodina Campioneovcov sa jednoducho zamiloval do pôvabnej speváčky Henriety Campioneovej, čo si, samozrejme, ako katolícky kňaz nemohol dovoliť. J.L. Bella sa rozhodol tento problém vyriešiť tak, že zanechal povolanie kňaza a prestúpil na evanjelickú vieru. Henrietu si však za manželku nevzal. Odišiel z Kremnice do sedmohradského mesta Sibiu a tam sa oženil.
Na pamiatku svojej kremnickej lásky však zložil symfonickú báseň Osud a ideál, ktorá je charakteristická mnohými autobiografickými črtami. Je považovaná za jedno z jeho najlepších hudobných diel.
Iste mnohých napadne prirovnať osud J.L. Bellu k osudu Andreja Sládkoviča. Obaja sa v Bellovej mladosti priatelili. Sládkovič preslávil Banskú Štiavnicu poéziou a Bella Kremnicu hudbou.
J.L. Bella skomponoval celý rad náboženských a svetských diel, je však aj autorom prvej slovenskej opery Kováč Wieland. Za svoj 93 rokov trvajúci život vytvoril kolosálne diela, na pozadí ktorých sa jeho pobyt v našom regióne javí len ako malá epizóda.
RICHARD KAFKA
