Prosperita baníckej činnosti, ťažby drahých kovov, bola známa v širokom okolí. Financie však často pohlcovali vojny a povstania. Rakúsko-uhorská monarchia sa ešte nespamätala z predchádzajúcich tureckých nájazdov a už pred porážkou Turkov sa začali takzvané stavovské povstania uhorských šľachticov.
Povstaním Františka II. Rákociho bola veľmi zasiahnutá celá žiarska kotlina, ale aj banské mestá, veď Rákoci obsadil Banskú Štiavnicu už roku 1703. Vedenie vojen si vyžadovalo veľké finančné náklady, a tak Rákoci uplatnil novú taktiku. Namiesto strieborných mincí, ktorými boli odmeňovaní baníci, dal raziť medené, ktoré mali hlavne ideologickú hodnotu. Bolo na nich vyrazené heslo Pro liberate! (Za slobodu!) a ľudia ich nazývali „libertáše“. V skutočnosti mali len tretinovú cenu strieborných mincí a spôsobovali tak hospodársky rozvrat. Hodnote týchto peňazí neverili ani baníci vo vtedajšej Vindšachte, najmä keď komorský gróf He-
llenbach, ktorý mal riešiť finančnú situáciu baní zavedením „libertášov“, začal nimi vyplácať mzdy. Sociálna situácia baníkov sa zhoršila, mnoho rodín hladovalo, a tak 17. marca 1707 vstúpili baníci do štrajku. Po určitom upokojení štrajkujúcich v letných mesiacoch nastalo zhoršenie situácie koncom septembra. Baníci sa zhromaždili vo Vindšachte a žiadali výplatu v strieborných minciach alebo v naturáliách. Dňa 26. septembra zorganizovali protestný pochod pred dom komorského grófa. Nepomohlo to však, a tak sa zmocnili bratskej pokladnice a vyslali stočlennú delegáciu priamo k Rákocimu. Tá bola vojskom zajatá pri Krupine a 30. septembra dorazil do Štiavnice prápor vojakov, ktorým velil plukovník Neumann. Žiadal od baníkov vydanie pokladnice a keďže sa tak nestalo, vydal 3. októbra rozkaz strieľať do zhromaždených baníkov. Tí sa rozpŕchli, no jedenásť z nich ostalo ležať mŕtvych a dvadsať zranených.
Bratská pokladnica sa vrátila na svoje miesto a baníci museli zložiť sľub vernosti. Stavovské povstania skončili roku 1711. Rákoci umrel vo vyhnanstve v Turecku.
Vráťme sa však do súčasnosti. V Štiavnických Baniach sa už žiadne strieborné ani zlaté rudy neťažia. Možno sa s odstupom času zabudlo aj na postrieľaných baníkov. V Košiciach bola paradoxne odhalená socha Františka II. Rákociho. Súčasne sa za účasti maďarského prezidenta konali okázalé oslavy stého výročia dovezenia rakvy s Rákociho pozostatkami z Turecka do Košíc.
V našom regióne by sme si tak mohli aspoň spomenúť na baníkov, ktorí nezahynuli v boji, ale pri domáhaní sa svojich práv.
RICHARD KAFKA