Ide o deti žijúce v rómskej komunite v záhradkárskej oblasti pod Kortínou. Všetky boli hospitalizované na infekčnom oddelení banskobystrickej nemocnice, dnes sa už doliečujú v domácom prostredí.
Keďže najdlhšia inkubačná doba žltačky typu A je okolo päťdesiat dní, riziko, že ochorejú aj ďalší, je stále veľmi vysoké. „V tejto komunite žije okolo tridsať ľudí. Z nich sme len dvoch mohli vylúčiť, pretože už žltačku prekonali. Ostatných sme poslali k lekárovi na vyšetrenie pečeňových testov a krvi a následné zaočkovanie,“ hovorí vedúca oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom Eva Striežová. Ako dodala, zaočkované boli všetky deti, takže v tejto vekovej kategórii by sa už žltačka nemala vyskytnúť. „Horšie je to s dospelými, ktorí sa na vyšetrenie nedostavili a neboli zaočkovaní. Až do konca septembra môže u nich ochorenie kedykoľvek prepuknúť,“ obáva sa lekárka. Príčinu výskytu žltačky vidí v zlých hygienických podmienkach, v akých Rómovia žijú.
Zákernosť žltačky spočíva v tom, že jej šíriteľ nemusí vôbec vedieť, že je infikovaný. „U žltačky typu A sa prvé príznaky môžu objaviť v priemere po 30 dňoch, avšak 10 - 14 dní predtým ju už jej nositeľ šíri vo svojom okolí,“ vysvetľuje. Žltačka môže mať spočiatku rovnaké príznaky ako chrípka. Nakazený človek je unavený, pociťuje nevoľnosť. „Ku koncu inkubačnej doby môže, ale aj nemusí ožltnúť. K lekárovi ho zväčša prinúti ísť až tmavý moč a bledá stolica, čo sú typické znaky pri ochorení pečene,“ dodáva Striežová.
Vírusom žltačky typu A, ktorá sa označuje aj ako ochorenie špinavých rúk, sa ročne nakazí až 1,5 milióna ľudí. Tento typ vírusu je odolný proti chladu, vyšším teplotám i bežným de-
zinfekčným prostriedkom. Pri teplote 250° C vydrží v suchej stolici a vode 30 dní a prežije aj niekoľkoročné zmrazenie. Na prenos žltačky typu A stačí podanie si rúk nakazenej a zdravej osoby pri nedodržaní hygienických zásad. Nakaziť sa môžeme aj znečistenou vodou alebo nedostatočne tepelne spracovanými a mrazenými potravinami.
