Táto situácia nastala hlavne po vysťahovaní rómskeho obyvateľstva z obytného domu nazývaného Jadran. Každú chvíľu sa objavujú nové príbehy ľudí, ktorí svoje existenčné problémy nedokážu riešiť. Patria k nim aj Viera Oláhová a Jozef Šándor. Sú rodičmi 21-ročnej Aleny, ktorá je mentálne, ale aj fyzicky postihnutá. Celkovo majú spolu sedem detí a okrem Aleny mali v podobnom zdravotnom stave aj syna. Ten zomrel ako pätnásťročný. Ostatné ich potomstvo je už dospelé a samostatné.
Takáto je od narodenia
Momentálne táto, teraz trojčlenná, rodina žije v stane za žiarskym planetáriom. Pohľad na hendikepované dievča je šokujúci. V tejto chabej alternatíve náhradnej strechy nad hlavou preleží skoro celé dni. V nepriaznivom počasí, ktoré v ostatných dňoch na Slovensku vládne, je to naozaj kruté. „Takáto je od narodenia, vôbec nerozpráva a zbavili ju svojprávnosti,“ hovorí Viera, ktorá si nevie spomenúť, akú má jej dcéra diagnózu.
Spali pod stromom
Po vysťahovaní z Jadranu sa so svojimi vecami zložili pri Hrone. „Spali sme pod stromom, nemali sme sa kde skryť. Pršalo na nás, bola nám zima... Sem sme prišli len pred niekoľkými dňami. Jeden človek sa nad nami uľútostil a kúpil nám stan,“ spomenie dobrodinca, ktorého meno nechce prezradiť.
Jedlo jej musí mrviť
V provizórnych podmienkach spávajú všetci traja. Paplóny majú mokré. Stan predsa len nedokázal odolávať dažďu tak ako normálny príbytok. Sem tam z neho vykukne Alena, ktorá na nás ospalo hľadí. Vydáva len neidentifikovateľné zvuky, ale matka pochopí, že si pýta jesť. „Všetku potravu jej mrvím, rozdrobujem. Musím dávať pozor, aby sa nezadusila, lebo inak „hlce“ celé kusy,“ podotkne a popritom dcéru kŕmi.
Užíva lieky na spanie
Inak vraj s Alenou nie sú veľké problémy. Užíva lieky na spanie a je pomerne kľudná. Nepokojná je napríklad len vtedy, keď silno prší a dážď vydáva nárazom do stanu nepríjemné zvuky.
Keď chce Viera svoju dcéru okúpať, musí si od známych požičať vaničku. Položí ju na trávu a vodu si do nej nanosí od neďaleko bývajúcej tety. „Boli tu aj policajti a všetko si odfotili. Vtedy som v tej vaničke práve prala. Aj mokré paplóny som tu mala porozkladané a oni to všetko videli,“ spomenie nedávnu návštevu.
Lekárka im chcela pomôcť
„Na zdravotné prehliadky s Alenou nechodím, lekárka mi však predpisuje recepty na tabletky a pampersky. Máme dobrú pani doktorku, veľmi nám chcela pomôcť. Obvolávala rôzne nemocnice, aby nám ju zobrali, kým si nezoženieme slušnejšie bývanie. Nikde však nie je voľné miesto,“ vysvetľuje. „Máme kúpenú bunku, ale nechcú nám dať pozemok. Radi by sme si ju dali napríklad aj na toto miesto,“ pridáva sa Jozef, ktorý do rodinného rozpočtu prispieva len symbolickou sumou z aktivačných prác.
O dcéru sa chce postarať
Inak žijú z dcérinho invalidného dôchodku a opatrovateľského príspevku, ktorý poberá Viera. Uvedomujú si, že od mesta nemôžu čakať žiadnu pomoc. Ešte pred bývaním v Jadrane im poskytlo ubytovanie v budove bývalej STS, ale neplatili nájom a zadĺžili sa.
Nevedia si predstaviť, ako budú vyzerať ich životy v najbližšej budúcnosti. Momentálne by im vraj pomohlo aj to, keby Alenu dočasne prijala nejaká nemocnica. Kým si niečo nenájdu. „Aj predtým bola do svojej osemnástky v ústave v Pohorelej a zobrala som si ju odtiaľ. Veď je to moja dcéra, postarám sa o ňu.“
EVA ŠTENCLOVÁ