Ojedinelé architektonické prvky môžeme vidieť na meštianskom dome v Kremnici. Dom je umiestnený na začiatku obdĺžnikového Štefánikovho námestia. Je tam jedným z najstarších domov a bol vybudovaný v gotickom slohu pravdepodobne v 15. storočí. Zaujímavosťou je vstupný portál v tvare oslieho alebo somárskeho chrbta. Takýto architektonicky a plasticky zvýraznený vstup do budovy nenájdeme v širokom okolí. Možno predpokladať, že tento prvok sem bol privezený, veď v Kremnici pôsobil celý rad umeleckých a remeselníckych majstrov najrôznejších národností. Odborníci sa domnievajú, že takéto riešenie patrí do okruhu budínskych stavieb z doby kráľa Žigmunda.
Portál s oslím chrbtom môžeme nájsť aj na Zigmundovej bráne do bratislavského hradu.
Podobne z archívnych materiálov preštudoval túto stavbu a aj jej využívanie kremnický historik Daniel Kianička. Na tomto dome sieňového typu sa zachovali gotické okná a okno s oslím chrbtom na prvom poschodí. Riešenia v súlade s gotickým slohom nájdeme aj vo dvorovej časti. Samozrejme, objekt sa od svojej pôvodnej koncepcie sčasti odlišuje, keďže bol viackrát prestavovaný a rozširovaný. Súčasnú podobu získal v 18. storočí a dnešná fasáda pochádza z konca 19. storočia.
Za zmienku určite stoja aj užívatelia domu. Podľa Daniela Kianičku sú tí najstarší zatiaľ anonymní. Isté však je, že medzi najvýznamnejšie práva obyvateľov námestia patrilo aj právo čapovať pivo a víno. Pôvodne sa vzťahovalo výlučne na „Ringbürgerov“, obyvateľov žijúcich na námestí. Populárnejšie bolo čapovanie vína, napríklad okolo roku 1442 bolo v Kremnici evidovaných 19 výčapníčiek vína a jeden krčmár. Víno sa údajne dovážalo z vácovsko – novohradskej oblasti, kde vlastnili vinice pravdepodobne aj kremnickí mešťania. Predaj vína bol výhodný aj pre mesto, ktoré vyberalo daň z každého suda. Spotreba vína v meste bola vysoká, bujaré oslavy s vínom spomínajú aj nórski cestovatelia, ktorí navštívili Kremnicu roku 1650.
Mená užívateľov domu sú známe asi od roku 1625, keď boli majiteľmi Strosmayerovci. Ďalším je Krištof Füssel. Jeho otec je považovaný za zakladateľa výroby medailí v Kremnici. Žil tu aj viacnásobný richtár Samuel Roth. Všetci z obyvateľov sa, okrem iného, zaoberali aj čapovaním vína. V ďalších storočiach slúžil dom súkromným vlastníkom, ktorí ho využívali najmä na obchodné činnosti (Anna Karlová, Terézia Veszelá, grófka Ludvika Nyary). V dvadsiatom storočí tu sídlili holičstvo, predajňa nábytku, mliekareň a obchod s elektrospotrebičmi.
Jedinečná architektonická pamiatka nás očarúva svojim somárskym chrbtom do dnešných čias.
RICHARDKAFKA
