Žije veľmi krátko, od mája do augusta a počas svojej existencie nepotrebuje žiadnu potravu. Opakom je jeho pažravá húsenica, ktorej chutia listy jabloní, vŕb a topoľov. Za deň skonzumuje šesťnásobne toľko potravy ako sama váži. Skromnejšou, čo do pestrosti a farebnosti, je babôčka bodliaková, ktorá sa živí sladkou šťavou bodliakového kvetu, no navštevuje aj kvety iných rastlín. V lete počas denných horúčav najradšej leňoší, preto ju môžeme sledovať najmä podvečer. Je to naša najmenšia babôčka a svojou kresbou krídel pripomína kvet. Je plachá a jej húseničky reagujú na nebezpečenstvo tak, že sa voľným pádom spustia na tenkej hodvábnej niti na zem medzi bodliačie. Babôčka bodliaková na rozdiel od svojej „sestry“ babôčky admirál, ktorá prezimováva doma v drevených, či skalných puklinách, alebo v hromadách dreva, patrí medzi sťahovavé druhy. Svoj vývoj končí až v severnej Afrike, odkiaľ na jar odlieta do Európy. Keď berieme do úvahy krehkosť tela tohto motýľa, prekonanie tisícok kilometrov je v jeho prípade obdivuhodný výkon.
JOZEF RUSŇÁK
