Členovia Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku, ktorí oživili a stále udržiavajú banícke tradície, si povedali, že hoci primátor do bane nefára, je na čele starého baníckeho mesta, kolísky baníctva na Slovensku i v Európe a nepatrí sa, aby nebol členom baníckej rodiny. Pozvali ho na slávnostný šachtág, kde prišiel ako mladý „fukso“, tak totiž v minulosti volali nováčikov.
Najskôr musel dokázať, že je hodný baníckeho stavu. Jeho úlohou bolo pobaviť banícku spoločnosť. Primátorovi sa to podarilo vyrozprávaním troch vtipov, čo prítomní ocenili potleskom. To však ešte nebolo všetko. Prišli viaceré, aj uštipačné otázky od slávnych „semestrov“ a „firiem“. Aj na tie dokázal primátor vtipne odpovedať. Pobavené vzácne plénum a „neomylné prezídium“ napokon privolilo, aby sa Pavol Balžanka stal príslušníkom baníckeho stavu. Musel ešte splniť poslednú úlohu, vypiť na ex polliter piva, pretože aj pri poháriku musí baník ukázať, že je chlap. Potom už naozaj mohol preskočiť spomínanú kožu, takzvaný ošliatok, čo je vlastne krátka kožená zástera, ktorú baníci nosili v bani ako ochranu pred ostrými skalami.
Po absolvovaní ceremónie dostal aj banícke meno Štajgrúber. Až potom sa mohol obliecť do na mieru ušitej slávnostnej baníckej uniformy, v ktorej už ako rovnocenný s ostatnými baníkmi absolvoval Salamandrové dni a celoštátne oslavy Dňa baníkov, hutníkov, geológov a naftárov.
(tasr)
