Pohľad na sexuálnu výchovu v cirkevnej škole

- Aký je váš (ako predstaviteľa cirkevnej školy) názor na túto problematiku. Myslíte si, že je vhodné, aby sa sexuálnou výchovou zaoberali školopovinné deti počas vyučovania?
- Odpoveď nájdeme v cirkevných dokumentoch, ktoré sa venujú aj týmto problémom.
JÁN PAVOL II.: Encyklika Familiaris consortio: „Právo a povinnosť rodičov vychovávať sa považuje za základné,... prirodzené a prvotné, ...nenahraditeľné a neodňateľné... Láska rodičov je teda zdrojom, dušou výchovy, a tak normou, ktorá hýbe a riadi celú konkrétnu výchovnú činnosť.“ (FC 36)
Mnoho ťažkostí pochádza z toho, že mladí ľudia v nových podmienkach nielenže strácajú zo zreteľa správnu stupnicu hodnôt, ale im už aj chýbajú pevné normy správania, a preto nevedia čeliť novým ťažkostiam a nevedia ani to, ako ich riešiť... Prípravu na manželstvo treba chápať a uskutočňovať ako postupný a trvalý proces. Obsahuje tri hlavné stupne: vzdialenú, blízku a bezprostrednú prípravu.
Vzdialená príprava sa začína už v detstve, a to múdrou rodinnou výchovou, ktorá vedie deti k tomu, aby objavovali seba samých ako ľudí obdarených bohatými a zložitými duševnými danosťami, ako aj jedinečným darom osobnosti so silnými i slabými stránkami....“ (FC 66)
Výchova k láske, ako k sebadarovaniu sa, je tiež nepostrádateľným predpokladom pre rodičov povolaných na to, aby dali deťom jasnú a rozumnú pohlavnú výchovu. Vzhľadom na kultúru, ktorá ľudskú sexualitu z väčšej časti „vulgarizuje“, pretože ju chápe a prežíva obmedzene a ochudobňuje ju tým, že ju spája výlučne so sebeckým telesným pôžitkom, musí sa výchovná služba rodičov pevne opierať o skutočne plnú osobnú sexuálnu kultúru... darovaniu sa v láske.
Pohlavná výchova, ktorá je prvotným právom a povinnosťou rodičov, má sa či už doma, alebo vo výchovných strediskách, ktoré si oni zvolia a kontrolujú, vždy diať pod ich starostlivým vedením.
Preto sa Cirkev rozhodne stavia proti takej forme sexuálnej výchovy, odtrhnutej od mravných zásad a tak často rozširovanej, ktorá v podstate nie je ničím iným ako prípravou na pôžitkárstvo a podnetom – už v rokoch nevinnosti – k strate vyrovnanosti, čím sa otvára cesta nerestiam.“
- Predseda Konferencie biskupov Slovenska František Tondra listom požiadal ministra školstva Jána Mikolaja v mene všetkých obávajúcich sa rodičov, aby sexuálnu výchovu v pragmatickej podobe do škôl neuvádzal. Súhlasíte s obsahom listu? Akou formou by sa mali žiaci dozvedieť o intímnom živote?
- Obsah listu, ktorý odporúčam prečítať, je na vysokej odbornej a morálnej úrovni a nedá sa inak, iba s ním súhlasiť.
- Ako cirkevná škola v súčasnosti pripravuje deti na život v dospelosti a akú úlohu pri tom zohrávajú rodičia, komunikujete s nimi na túto tému?
- Odpoveď citujem taktiež z Encykliky Familiaris consortio: „Cirkev ešte naliehavejšie cíti, že má nenahraditeľnú úlohu predkladať sexualitu ako hodnotu a dielo celej ľudskej osoby... Keď sa má dať do súladu manželská láska so zodpovedným odovzdávaním života, mravnosť spôsobu konania nezávisí iba od úprimnosti úmyslu a zhodnotenia pohnútok, ale musí sa učiť podľa objektívnych kritérií, ktoré sa odvodzujú z prirodzenosti človeka a jeho úkonov a rešpektujú zmysel vzájomného sebadarovania a ľudského plodenia v ovzduší vzájomnej lásky. A to je nemožné, ak sa úprimným srdcom nepestuje cnosť manželskej čistoty.
Radi by sme upozornili na vysokú školu zameranú na štúdium rodinných otázok založenú nedávno v Ríme pri Pápežskej lateránskej univerzite. I v niektorých iných diecézach zriadili podobné školy... nech sa konajú pravidelné kurzy pri vyšších inštitútoch teologických a pastoračných štúdií. Takéto podujatia treba podporovať, udržovať a rozmnožovať a, samozrejme, sprístupniť aj laikom, ktorí budú rodine pomáhať na základe svojho povolania (ako lekári, právnici, psychológovia, sociológovia, pedagógovia).
Bližšia príprava si vyžaduje určitý vek a primeranú a vhodnú katechézu na spôsob katechumenátu, špecifickú prípravu na prijatie sviatostí, na ich akoby opätovné objavenie... doplniť prípravou na život vo dvojici... predstaviť manželstvo ako osobný vzťah muža a ženy, ktorý treba ustavične rozvíjať a má ich povzbudzovať k hlbšiemu chápaniu manželskej sexuality a zodpovedného rodičovstva; táto príprava za pomoci základných poznatkov z medicíny a biológie, ktoré s tým súvisia, má umožniť osvojiť si správne metódy výchovy detí a oboznámiť sa so základnými podmienkami usporiadaného vedenia rodiny (ako sú: hospodárenie, dostatočné finančné prostriedky, náležité poznatky o vedení domácnosti a pod.)... na rodinný apoštolát, na bratské vzťahy a spoluprácu s ostatnými rodinami, na aktívnu účasť v skupinách, združeniach, hnutiach a podujatiach, ktoré napomáhajú ľudské a kresťanské dobro rodiny.
Hromadné oznamovacie prostriedky môžu „blahodarne pôsobiť na rodinný život a mravy i na výchovu detí, ale súčasne sú v nich skryté aj „nástrahy a nebezpečenstvá, ktoré nemožno podceňovať“. Môžu sa stať – ako sa to, žiaľ, stáva v rôznych krajinách – chytrácky a umele zmanipulovaným prostriedkom niektorých ideológií a zdeformovaných názorov o živote, rodine, náboženstve a mravnosti, keďže nerešpektujú pravú dôstojnosť človeka a jeho učenie...
Z toho vyplýva „povinnosť brániť najmä deti a mládež pred „útokmi“ zo strany hromadných oznamovacích prostriedkov“ a bedlivo dbať na ich rozumné používanie v rodine. Úlohou rodiny je aj to, aby našli pre svoje deti iné možnosti zábavy, a to zdravšie, užitočnejšie a prospešnejšie pre telo, mravy a ducha... rodičia ako osoby, ktorým sú tieto prostriedky určené, majú sa aktívne zúčastňovať na ich umiernenom, kritickom, bdelom a rozumnom používaní.
Medzi nevyhnutné podmienky patria aj poznatky o telesnej prirodzenosti a o obdobiach plodnosti. V tomto smere treba podniknúť všetko, aby sa tieto poznatky sprístupnili všetkým manželom a predovšetkým všetkým mladým ľudom, a to prostredníctvom jasných, včasných a serióznych informácií a výchovou za pomoci manželských dvojíc, lekárov a odborníkov. Tieto poznatky majú potom vyústiť do výchovy k sebaovládaniu. Z toho vyplýva potreba cnosti čistoty a stálej výchovy k nej. Podľa kresťanského názoru čistota neznamená odmietnutie alebo pohŕdanie ľudskou sexualitou. Znamená skôr duchovnú silu, ktorá dokáže brániť lásku pred nebezpečenstvom sebectva a násilia a viesť ju k jej plnému rozvinutiu.
Za odpovede ďakuje:

(ab)