Starostkou obce Janova Lehota je už piate volebné obdobie Božena Kováčová. Tejto funkcie sa ujala hneď po revolúcii. „Keď som do toho išla, mala som veľa predsavzatí, čo všetko urobím. Mnohé sa mi podarilo, a myslím si, že táto obec dýcha. Je iná ako predtým a snažím sa o to, aby žila,“ hovorí. „Problémy v samospráve sú vždy iné, neustále sa menia. Ale podarilo sa nám napríklad stabilizovať prevádzku základnej a materskej školy. Opravili sme byty pre mladých ľudí, čím sme zabránili ich odchodu z obce,“ hovorí. Podľa nej sa v najbližších rokoch Janova Lehota vyľudňovať nebude, skôr naopak. Stále prichádzajú noví občania kupujúci si nehnuteľnosti, ktoré rekonštruujú. Vďaka tejto situácii neklesá ani počet detí navštevujúcich základnú a materskú školu.
Pred tromi rokmi v obci dokončili výstavbu domova sociálnych služieb. „Naším zámerom bolo pomôcť rodinám s chorými a staršími občanmi. Svojich rodičov nemali kam umiestniť a pomoc museli vyhľadávať mimo obce. Preto sme sa rozhodli pustiť do tohto projektu,“ pokračuje. Domov bol otvorený v júni 2003 s desiatimi lôžkami a už v decembri sme zariadenie rozšírili o domov dôchodcov s celkovou kapacitou 28 lôžok. „Chceli sme dosiahnuť hlavne to, aby starí ľudia nemali pocit, že ich niekto odložil, ale že žijú v slušnom prostredí s kvalitnou opaterou,“ podotkne. Okrem toho, v Janovej Lehote mali veľký problém so zamestnanosťou. Hlavne ženám sa hľadala práca veľmi ťažko a v domove sociálnych služieb našli mnohé uplatnenie ako opatrovateľky, kuchárky, či upratovačky.
V roku 2004 si obec podala žiadosť na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v rámci európskych štrukturálnych fondov s cieľom realizovať rekonštrukciu domova sociálnych služieb. Projekt bol úspešný a obec získala 22 miliónov korún. Momentálne práce finišujú a už v polovici septembra plánujú zariadenie otvoriť so zvýšenou kapacitou lôžok. V novootvorenom domove nájde prácu minimálne 30 žien, ktoré budú pracovať na tri zmeny.
„V roku 2005 sa naša obec prihlásila do celoslovenskej súťaže Oskar bez bariér. Za aktivity v sociálnej oblasti bola nominovaná medzi päť miest a obcí, následkom čoho v našom domove sociálnych služieb našli nový domov nielen klienti z banskobystrického kraja, ale z celého Slovenska.
V budúcnosti by v obci chceli realizovať rekonštrukciu základnej školy, ktorej strecha, okná a fasáda nie sú v dobrom stave. Majú pripravenú aj štúdiu na vybudovanie sociálnych bytov a na budúci rok by chceli požiadať o príspevok z fondu rozvoja bývania.
V najbližšej dobe plánujú sprístupniť občanom Múzeum národností, ktoré vybudovali v starom hospodárskom dome za finančné prostriedky z programu SAPARD. V súčasnosti sa obec snaží zaevidovať múzeum na ministerstve kultúry.
Starostka je hrdá na aktivity a prácu dobrovoľného požiarneho zboru. „Na jeho činnosti sa aktívne podieľajú ženy, dorast, muži, ale aj detské družstvo Plameň. Všetci dôstojne reprezentujú obec v rámci okresu a kraja. K dobrému menu obce prispievajú aj oddiely šachistov, futbalistov a volejbalistov. Dlhoročnú tradíciu má aj klub dôchodcov, ktorého členovia sú nápomocní pri rôznych činnostiach v obci,“ hovorí.
Starostka Janovej Lehoty vo voľnom čase, ktorého nemá nazvyš, rada oddychuje v kruhu svojej rodiny.
Historický exkurz
Prvá písomná zmienka o existencii Janovej Lehoty sa objavila v roku 1376. Voľakedy existovala aj pod názvami ako Leotta, Noua Lehotta, Janowa Lehoota, Drechselhau.
V prvej polovici 14. storočia prišla do Janove Lehoty najpočetnejšia vlna nemeckých prisťahovalcov v rámci Slovenska. Z hľadiska urbanistického usporiadania nesie charakteristické črty obcí vzniknutých počas nemeckej kolonizácie v neobývaných oblastiach horného Uhorska. Pôvodne tvorili Janovu Lehotu len dve ulice tiahnúce sa pozdĺž potoka.
Obec bola majetkom ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1487 tam postavili gotický kostol na staršom základe. V roku 1685 sa dostala do správy arcibiskupských majetkov vo Svätom Kríži nad Hronom. V roku 1739 bol vysvätený kostol Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu a postavili aj kaplnku trojuholníkového pôdorysu. V osemnástom storočí pripadla Janova Lehota banskobystrickému biskupstvu. V roku 1804 zničil obec požiar. Poškodený bol aj kostol, ktorý bol o tri roky nato opravený.
V obci sa zachovalo domoradie pôvodných nemeckých domov. Boli poschodové, sliezskeho typu. Dom obývali dve až štyri rodiny, každá mala svoju izbu. Mali tam kuchyňu a na poschodí „kamern“, ktorý slúžil ako komora alebo spálňa. Na poschodie sa vchádzalo rebríkom vedúcim z chodby.
Hosťom bude Jozef Pribilinec
Lehotská základná škola nedávno oslávila svoje štyridsiate výročie. Počet žiakov v nej neklesá, každoročne ju navštevuje približne 120 detí. V škole vytvárajú podmienky pre rozvoj nadaných a talentovaných žiakov. Formujú u nich nielen intelektové, ale aj literárne, recitačné, hudobné a pohybové nadanie. Snažia sa aj o rozvíjanie talentov v oblasti matematiky, fyziky, chémie a získavajú ocenenia prác svojich žiakov na úrovni okresu, kraja i republiky.
„Teraz sme zaznamenali úspech v projekte Otvorená škola, oblasť športu, a dostali sme 50-tisíc korún na športové vybavenie. Takže ideme dobudovať telocvičňu, fitnes a zakúpiť športové náčinie,“ povedala riaditeľka školy Mária Simonidesová. V rámci tohto projektu pripravujú rôzne aktivity. Jednou z nich je zorganizovanie športových hier, kam chcú pozvať bývalého olympionika Jozefa Pribilinca, ktorý by bol čestným hosťom.
„Spolupracujeme aj so Špeciálnou školou v Žiari nad Hronom. Deti odtiaľ sme tu mali už dvakrát a ešte v septembri ich chceme pozvať na športové zápolenie pod názvom Rýchlejšie, vyššie, silnejšie,“ vysvetľuje a dodáva, že táto spolupráca má svoju tradíciu, v ktorej chcú pokračovať.
V materskej škole Majú šestnásť detí
Materská škola v Janovej Lehote sa nachádza v budove základnej školy. Funguje pod vedením riaditeľky Jany Sedliakovej. So starostlivosťou o malých nezbedníkov jej pomáha učiteľka Erika Mičincová. „Máme zapísaných šestnásť detí, pre ktoré organizujeme rôzne aktivity. Napríklad športové dni, týždeň detských radostí, vystúpenia pri príležitostiach rôznych medzinárodných dní a vianočné besiedky,“ povedala Mičincová.
Otvorenie plánujú v polovici septembra
Riaditeľkou Domova sociálnych služieb a domova dôchodcov Nádej v Janovej Lehote je od jeho otvorenia v roku 2003 Erika Sučanská. „Zatiaľ máme 28 klientov, postupne ten počet stále zvyšujeme. Evidujeme veľa žiadostí, asi 70, a prijať môžeme len 34 klientov,“ hovorí. Vytvorili určitý poradovník, ale obyvatelia obce sú uprednostnení. Ostatní budú posudzovaní individuálne podľa voľných miest v časti domova sociálnych služieb, alebo domova dôchodcov. „Poskytujeme základnú starostlivosť, čo sa týka ubytovania, stravovania a zaopatrenia. Ale ponúkame aj rôznorodú terapeutickú starostlivosť. Snažíme sa, aby k nám ľudia neprišli zomierať, ale žiť,“ pokračuje. Väčšina z nich je tam ubytovaná na dobu neurčitú. Kedykoľvek môžu zariadenie opustiť a ísť napríklad na vychádzku, či k rodine. Aspoň raz za mesiac organizujú výlet mimo obce. „Máme však aj klientov, ktorí sú psychiatrickí pacienti a budovu môžu opúšťať len v sprievode zdravotnej sestry,“ podotkne a zároveň dodá, že aspoň raz za mesiac organizujú výlet mimo obce.
„S niektorými rodinnými príslušníkmi máme veľmi dobrú spoluprácu. Pomáhajú nám rôznymi sponzorskými darmi, dokážu všeličo zabezpečiť, vybaviť... Ale sú aj takí, ktorých vidíme len pri prijatí a úmrtí klienta,“ vysvetľuje.
Momentálne pracuje v domove sociálnych služieb 15 zamestnancov, v najbližšom čase ich pribudne ešte raz toľko. V zariadení sú jedno, dvoj a trojlôžkové izby. Za jednu noc sa platí 200 až 250 korún podľa toho, akú izbu má klient k dispozícii. Obyvatelia Janovej Lehoty sú aj v tomto zvýhodnení, ich platby sú nižšie.
Oficiálne otvorenie novej časti domova sociálnych služieb je naplánované niekedy na polovicu septembra. „Vtedy by sme chceli prijímať aj nových záujemcov. Postupne si to rozdelíme, lebo naraz sa taký veľký nápor nedá zvládnuť,“ dodáva. Na otvorenie chcú pozvať všetkých, ktorí spolupracovali na tvorbe celého projektu, ale aj kompetentných ľudí z ministerstva.
Kostol najsvätejšieho Srdca Ježišovho
V listine z roku 1487 sa uvádza, že kostol bol postavený na starom základe. Predtým tam pravdepodobne stál jeho drevený predchodca. V roku 1804 ho poškodil požiar, ale už o tri roky nato bol opravený a neskôr aj prestavaný.
Presbytérium kostola a víťazný oblúk sú neskorogotické, portál do sakristie, krstiteľnica a bočný oltár Panny Márie renesančné. Oltár svätého Jána Nepomuckého zo 17. storočia bol rokokovo upravený. Bohostánok je neogotický z roku 1890.
Veža bola v časoch tureckého panstva v Uhorsku vyššia ale pre časté zásahy bleskov v letných búrkach ju znížili.
Vo farnosti od roku 1559 pôsobilo viac ako 50 farárov. V súčasnosti ju spravuje Ľudovít Frindt. Mimoriadne obľúbeným farárom bol aj jeho predchodca Štefan Flimel.
V roku 1930 priviezli na chór organ, ktorý už potreboval rekonštrukciu. Tá bola ukončená jeho požehnaním 15. augusta tohto roku. V ten istý deň navštívil obec pri príležitosti posviacky kostola a nového kamenného oltára biskup Rudolf Baláž. Pre Janovu Lehotu to bola slávnostná udalosť, ktorá na svätú omšu prilákala plný kostol farníkov.
