12. sep 2007 o 0:00
Najdúcha zahrali v srbskej Padine
Všetko to začalo tento rok v apríli Levickými divadelnými dňami. V jeden deň vystúpili dva spriatelené súbory - zo srbskej Padiny a ochotníckeho divadelného súboru z Domadíc.
Ich členovia sa poznajú dva roky. Preto medzi predstaveniami mohli diskutovať a na spoločnej večeri aj plánovať. Najskôr domáci chceli Padinčanov dostať na domadické javisko. Tento zámer však nevyšiel, a tak sa program srbského divadla na Slovensku doplnil len o jedno spoločné posedenie pri harmonike v kultúrnom dome v Domadiciach.
To bol začiatok. Nová riaditeľka Domu kultúry Michala Babinku v Padine Anna Sládečková, prekvapená našou pohostinnosťou a príjemnou atmosférou, vyjadrila nahlas svoje myšlienky: „Srdečne vás pozývame k nám, do Padiny.“ Starosta Domadíc Marián Berkeš pozvanie prijal.
V polovici prázdnin už bolo jasné: Ide sa do Padiny od 23. do 27. augusta. Domadičanov pozvali na oslavy 80. výročia narodenia Michala Babinku (1927 - 1974).
Vo štvrtok dopoludnia už sedeli v prijímacej klubovni domu kultúry v Padine. Po návšteve nového Etno domu sa ich ujali domáci. Tým boli „na ťarchu či potešenie“ až do nedele. V sobotu Domadičania navštívili dvojmiliónový Belehrad. Napriek
40-stupňovým teplotám sa výlet vydaril a folklórny súbor mohol večer účinkovať v pripravenom programe Babinkových osláv. Tomuto významnému slovensko-vojvodinskému spisovateľovi, rodákovi z Padiny každoročne pripravujú oslavy. Tohtoročné sa niesli v duchu jeho 80. výročia narodenia. Autor literatúry pre deti, prekladateľ, pedagóg, novinár sa vo veľkej miere pričinil o rozvoj literatúry a zároveň dodnes nabáda a inšpiruje. Po spestrení programu nasledovala typická slovenská pohostinnosť – spoločná večera dvoch súborov.
Posledný spoločný večer, v nedeľu, bol pre domadických divadelníkov asi najťažší a zároveň najdôležitejší. Zaväzovala ich povinnosť obhájiť kvalitu svojich vystúpení a zároveň ukázať domácim, čo v nich drieme. Na túto kartu vsadila aj režisérka Erika Píšiová. Tak sa podarilo predstavením Najdúch od Jonáša Záborského nadviazať kontakt s pozorným a citlivým padinským publikom už v prvých výstupoch. Hralo sa v pohode a výborný výsledok ocenili aj Padinčania. Potom nasledovalo už len spoločné fotenie, lúčenie, slzy.
Na záver: Padinskí Slováci sú srdečnejší, úprimnejší, vrúcnejší. Tu platí dvojnásobne Sládkovičov verš – Ó mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá...
Poďakovanie patrí vernému fotografovi Jánovi Kassaiovi a jeho manželke Darinke, ktorá harmonikou sprevádza folklórne vystúpenie. Mária Vrábelová
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
