Článok pokračuje pod video reklamou
„Niečo také som ešte v živote nevidel,“ krúti hlavou nad pochabosťou prírody ujo Némeš. Na stromoch vidno vari všetky štyri ročné obdobia. Od jarných kvietkov cez zelené lístky, červené jabĺčka až po holé konáriky. „Ovocia mám tohto roku veľmi málo, stromy museli na jar pomrznúť. Ale len v tomto páse. Tam ho je dosť,“ ukazuje prstom do neurčita.
V polovičke septembra rozkvitnuté jablone evokujú myšlienku, že v Lánoch sa naozaj môže všetko stať. Pred takmer tromi rokmi tu pozornosť verejnosti vzbudilo štvornohé kurča, o pár mesiacov nato zajac s plutvami. Ten sa objavil v chove práve u Némešovcov. Odvtedy sa u nich všeličo zmenilo. „Zostal som sám...,“ potláča pohnutie v hlase. „Spoločnosť mi robí len tuto, Harko,“ poškrabká za ušami čierneho psíka. Dlhoročnú životnú partnerku pochoval pred rokom, jediný syn žije v Bystrici... Smútok si našiel v jeho duši trvalé miesto.
So psíkom je vo dne - v noci, stala sa z nich nerozlučná dvojica. Pred pár mesiacmi mu Harko doslova zachránil život. „V jednu januárovú noc som tu mal nevítanú návštevu. Dvaja sfetovaní chuligáni chceli preskočiť bráničku a vojsť do dvora. Harko bol so mnou v dome. Vždy zvykol brechať, keď začul niečo zvonka. Ale vtedy ma chytil za rukáv pyžama a ťahal ku dverám. Zobral som baterku a išiel za ním,“ opisuje nebezpečnú situáciu. „Práve preskakovali bráničku, keď som otvoril dvere a zapálil svetlo. Z úľaku obaja spadli na zem... Rýchlo som sa zaprel do bráničky, aby nemohli vojsť. Bili ma po rukách, až som ich mal celé krvavé... držal som ju, pokiaľ som vládal... Boli silnejší, bráničku vyvalili. Ako som bežal do domu, hodili za mnou plnú kukanádobu... Noha sa mi podvrtla a spadol som... Vykrikovali po mne, že ma zabijú aj so psom... Nakoniec sa mi podarilo vojsť dnu a zavolať žandárov,“ pamätá si každý detail. „Tí chuligáni im povedali, že to ich môj pes na ceste napadol! Našťastie žandári chceli, aby im ukázali, kde ich pes pohrýzol,“ poukazuje na šťastný koniec celej drámy.
ALENA BARTÓKOVÁ
