Boli to svätý Cyril a svätý Metod, za ktorými na Velehrad putoval 1. septembra, spolu s pánom farárom Michalom Slašťanom, chrámový zbor Magnificat a veriaci z Lutily, aby si pripomenuli odkaz týchto nezabudnuteľných osobností slovanskej kultúry a vzdelanosti. Aby vyznali svoju vieru, ktorú nám naši vierozvestcovia priniesli pred viac než tisíc rokmi. Ich historické osudy sú známe. Pre oživenie chcem ale predsa zdôrazniť ich nesmierny význam pri rozvoji duchovného a civilizačného pokroku Slovenska.
Solúnski bratia, apoštoli Panónie a Slovanov, učili ľudí skromnosti v užívaní svetských statkov, náročnosti pri posudzovaní samého seba, dobrote a láskavosti, úcte k človeku a jeho múdrosti. Posilňovali ich sebavedomie, dôstojnosť a nezlomnosť. Zasiali medzi ľudí zrno múdrosti a šľachetnosti. Životnosť diela sv. Cyrila a Metoda preverili a potvrdili dejiny. Vzdelanosť a kresťanské hodnoty potrebovali naši predkovia a potrebujeme ich aj my.
Pri tisícom výročí ich príchodu, v r. 1863, boli povýšení na patrónov všetkých slovanských národov a nazvaní apoštolmi Slovanov. Posledný decembrový deň roku 1980 ich pápež Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónov Európy.
Komplex kláštora s bazilikou Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda je významné pútnické miesto. Okrem fascinujúcej baziliky dlhej 87 metrov púta pozornosť hlavný oltár z kararského bieleho mramoru, monumentálny organ s 5521 píšťalami, barokové chórové lavice a množstvo obrazov, reliéfov a sôch, ktoré venovali krajania z USA, Poľska a Slovenska. Pilier chóru zdobia sochy sv. Cyrila a Metoda.
A práve v duchu významu a úcty k týmto apoštolom a k Sedembolestnej panne Márii - patrónke Slovenska, sa niesla kázeň a celá omša, ktorú za sprievodu chrámového zboru Magnificat celebroval náš pán farár.
Na Velehrade sú Slováci vítaní. Tak nás vítala modrá obloha, tak nás vítal obrovský dvojramenný cyrilo-metodský kríž a majestátna bazilika, do ktorej sme vstúpili s pietou a očakávaním. Umocnením prítomnosti v chráme bola slovenská zástava, ktorú sme si priniesli. Veríme, že naša liturgia a nádherné piesne obohatili nielen pútnikov z Malaciek, Dunajskej Stredy a Bratislavy, ale aj farnosť vo Velehrade, ktorá nás prijala s láskou a umožnila nám prežiť neopakovateľnú atmosféru. Všetky prosby a modlitby vyslovené na tomto mieste vyznievali aj z našej poslednej piesne Modlitba za národ.
V popoludňajších hodinách sme veže baziliky opúšťali, no neopustil nás pocit ľudskej spolupatričnosti, ktorý vyžaruje z tohto miesta a vytvára puto medzi všetkými ľuďmi dobrej vôle.
MAGDALÉNA JÁNOŠKOVÁ