Článok pokračuje pod video reklamou
Región Štiavnických a Kremnických vrchov je skutočne plný pozoruhodností, po ktorých v mnohých prípadoch zostali len zvyšky. A tak možno s najväčšou zaujatosťou hľadať miesta, kde sa v minulosti niečo dialo. Takýmto miestom je aj mlyn na potoku Teplá za Sklenými Teplicami pri odbočke na Repište. Už niekoľko desaťročí ho nazývajú Repištský mlyn. V tejto lokalite boli okolo roku 1800 lesy Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici a starostlivosťou o ne a ich využitie bola zverená profesorovi akadémie H.D. Wilkensovi. Tu mohol realizovať svoje predstavy o zvyšovaní kvality lesa, ale aj využití drevnej hmoty. Profesor Wilkens sa zaoberal spôsobom, ako získať z javorov sladkú šťavu pri ich minimálnom poškodení. Technológiu na výrobu cukru z javorovej šťavy mal pripravenú s profesorom M. Hörigom. Bolo to v čase, keď výroba cukru z cukrovej repy nebola ešte tak známa. Ďalšou úlohou bolo napríklad využitie dubovej kôry. Keďže profesor Wilkens uprednostňoval praktickú výučbu, dal v týchto miestach v roku 1817 vybudovať mlyn na mletie dubovej kôry. Tu vznikajúci produkt sa používal na výrobu trietovín (chemikálií na činenie koží). Ďalej tu bola postavená píla a človek tu mohol vidieť aj ukážky výroby dreveného uhlia rôznymi spôsobmi budovania milierov.
Zostal tu zachovaný vodný náhon mlyna, ktorý musel mať dostatočný spád, aby mohol poháňať mlynské koleso.
Budova sa ako mlyn a píla využívala aj v dvadsiatom storočí. V roku 1947 bola píla dokonca modernizovaná novými strojmi. Vodný náhon bol zakončený zásobnou nádržou a spád vody bol zvýšený na viac ako sedem metrov. Bola sem zabudovaná Francisciho turbína na výrobu elektrickej energie s náhradnými energetickými zdrojmi (naftou a drevným plynom).
Postupná likvidácia aj malých podnikateľov po roku 1948 znamenala koniec využívania mlynu. Po roku 1950 sa začalo zariadenie rozpredávať. Niektoré časti putovali do šrotu. V roku 1960 bolo predané aj vybavenie píly. Od roku 1979 sa mlyn využíva na rekreačné účely.
RICHARDKAFKA
