Deň Alzheimerovej choroby

Dvadsiaty prvý september je dňom Alzheimerovej choroby (ACH), ktorá postihuje niekoľko miliónov ľudí na celom svete. ACH je zatiaľ nevyliečiteľná, jej príznaky však v priebehu ochorenia možno zmierňovať. ACH je forma demencie, pri ktorej zanikajú mozgové

To vedie k problémom s pamäťou, rozmýšľaním, náladovosťou a k problémom v každodennom živote. ACH je progresívne ochorenie, čo znamená, že príznaky tejto choroby sa postupne zhoršujú, a aj v tomto prípade platí, že čím skôr spozorujeme prvé príznaky ochorenia, tým je liečba účinnejšia.
Alzheimerova choroba je veľmi často nesprávne spájaná so stareckou demenciou. Nie je pravda, že je nutnou súčasťou starnutia. Hoci zriedkavo, ale ACH môže niekedy začať už medzi 40. a 50. rokom života. Bežnejší je začiatok ochorenia u 65-ročných ľudí a starších. Odhaduje sa, že jedna osoba z desiatich nad 65 rokov má ACH a až skoro polovica ľudí nad 85 rokov môže trpieť touto chorobou.
Aké sú vlastne príčiny vzniku ochorenia? Aj keď vedci ešte stále nepoznajú jednoznačnú odpoveď, upozorňujú na niekoľko dôležitých faktorov - poruchy imunitného systému, alebo poškodenia hlavy pri úraze.
Po objavení sa príznakov žije osoba s ACH priemerne 8 až 10 rokov, hoci niektorí ľudia môžu žiť až 20 rokov. Pacienti s ACH prechádzajú vo všeobecnosti tromi štádiami. Je dôležité, aby sa nielen pacient pripravil na všetky štádiá tohto ochorenia, ale rovnako aj jeho rodina. Pacienti s týmto ochorením často nevedia, čo sa stalo pred piatimi minútami, žijú neustále v prítomnosti, akoby všetky dvere boli za nimi aj pred nimi zabuchnuté. Ostrá hranica príznakov medzi jednotlivými štádiami neexistuje a pacienti ich prežívajú rozlične.
Štádium 1: ľahká ACH ( môže trvať od 2 do 4 rokov )
V tomto štádiu človek môže:
· mať ťažkosti s pomenovaním bežných predmetov,
· opakovať to isté,
· častejšie strácať veci ako je obvyklé,
· postupne zmeniť osobnosť,
· stratiť záujem o činnosti, ktoré boli kedysi obľúbené.
Pacienti s ľahkou formou ACH sú obvykle pohotoví a spoločenskí, avšak ich zábudlivosť im prekáža v každodennom živote. Môžu byť príliš emocionálni, náladoví alebo aj apatickí.
Štádium 2: stredne ťažká ACH (najdlhšie štádium, môže trvať od 2 do 10 rokov)
V tomto štádiu človek môže:
· ľahko sa stratiť aj na miestach, ktoré dobre pozná,
· mať ťažkosti s jednoduchými každodennými činnosťami,
· byť viac zmätený z nových udalostí,
· častejšie meniť náladu,
· veriť, že niektoré veci existujú, hoci to tak nie je,
· prejaviť úzkosť alebo depresiu.
Môže sa zhoršovať myslenie, logika a správanie. Denná starostlivosť o dospelého alebo domáce ošetrovateľstvo sa môžu stať nevyhnutnosťou.
Štádium 3: ťažká ACH (môže trvať od 1 do 3 rokov)
Pacienti s ťažkou ACH už nezvládnu vykonávať niektoré činnosti sami:
· môžu byť neschopní používať slová alebo im rozumieť,
· rozpoznať seba samého, keď sa pozerajú do zrkadla,
· spoznať členov rodiny,
· starať sa o seba.
Značná časť pacientov trpiacich ťažkou ACH sú extrémne zmätení ľudia, ktorí stratili väčšinu svojej dlhodobej pamäte. Ľudia, ktorí sa starajú o svojich blízkych s ACH, by mali byť informovaní o možnom výskyte blúznenia, halucinácií a paranoí. Nevyhnutná je neprestajná starostlivosť - 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Nenadarmo sa o ACH hovorí aj ako o „chorobe príbuzných“.
V prípade ak sa stretnete s týmito najbežnejšími príznakmi Alzheimerovej choroby, ktoré zahŕňajú:
- stratu pamäti, ktorá negatívne ovplyvňuje každodenný život,
- ťažkosti so zvládaním známych úloh (napr. zapnúť rádio a pod),
- problémy pomenovať bežné predmety ako sú hodinky alebo ceruzka,
- strácanie sa na známych miestach,
- zlú alebo zníženú schopnosť úsudku,
- problémy s abstraktným myslením,
- časté strácanie vecí alebo ich odkladanie na neobvyklé miesta,
- zmeny v nálade, správaní a osobnosti,
- stratu záujmu alebo nedostatok iniciatívy v obvyklých aktivitách,
mali by ste vyhľadať lekársku pomoc. Iniciatíva musí byť často na strane blízkych rodinných príslušníkov. Včasná diagnóza a liečba môžu spomaliť ďalší vývoj tohto ochorenia.