Písmo:A^-|A⁺ 0

Ak zalovíme v minulosti, uvidíme Romana v stredoškolských laviciach, ktoré pre neho znamenali dotyk s herectvom. Svoj talent pred spolužiakmi a vyučujúcimi nezaprel hlavne na stužkovej slávnosti a po maturite sa ho rozhodol ďalej rozvíjať na pedagogickej nadstavbe v odbore dramatizácia. Nasledovala úloha režiséra detských predstavení pri levickom Mestskom kultúrnom stredisku a ponuka bratov Držíkovcov na účinkovanie v inscenácii Salome. „Písal sa rok 2000, keď si ma na Levických divadelných dňoch všimli divadelníci, neskôr združení pod názvom Pôtoň. Odohral som s nimi niekoľko inscenácií a pravidelne i nepravidelne som sa k nim vracal,“ hovorí Roman, ktorý v tom čase pracoval aj ako vychovávateľ v školskej družine. Dnes pracuje ako herec na vlastnej nohe pre Spektakulárnu divadelnú spoločnosť Romana Slaninu, prípadne funguje pod samostatnou značkou Roman Mihálka. „Rokmi som sa posunul ďalej a viem, že je možné robiť aj predajné umenie. Je to proste dané tým, že ak chcem pri herectve zostať, musím sa vedieť ním aj uživiť. Nič to nemení na mojich snoch, ktoré sa snažím vmiesiť do reálneho života,“ prezrádza na rovinu. Do jeho snov patrí na prvom mieste umenie pre deti, pretože s tými a pre ne vždy pracoval a pracuje, či už ako herec detských predstavení, narodeninových párty, školských, mestských a firemných akcií na Slovensku, alebo ako dobroprajný doktor Klaun na detskej onkológii v Banskej Bystrici. „Táto práca ma napĺňala natoľko, že uvažujem nad podobným projektom tu, v Leviciach a blízkom okolí, či už na detských oddeleniach nemocníc alebo v detských domovoch a sociálnych ústavných zariadeniach, “ načiera do batohu plánov večne usmiaty mladík. Toho, že sa dostatočne nepostaví na vlastné nohy, sa vôbec neobáva: „Som dieťa Štasteny. Hoci moji rodičia mi stále prajú, aby som si konečne našiel normálne zamestnanie, mám všetky predpoklady a schopnosti postarať sa sám o seba aj cez dobrú komerciu v herectve.“ Napriek visačke „snívača“ nie je dodnes zadaný. Jeho rodinou je vraj na plný úväzok mama, otec, sestra, dvaja bratia a úžasné netere. „Iste, lásku i rodinu chcem, ale dnes mám ešte naporúdzi dobrú výhovorku: Nemám čas!“, smeje sa Roman. Jeho budúca, ako hovorí, to s ním ľahké mať nebude, pretože srdce i dušu bude deliť dvoma: medzi lásku k žene a lásku k umeniu. Veď ako Roman hovorí, láska sa rozdávaním znásobuje. „Toho, že sa zmenia moje priority, sa neobávam. Ak sa tak predsa len stane, verím, že to bude moje slobodné a úprimné rozhodnutie a ponechá ma šťastným,“ vyznáva sa a zároveň sľubuje: „Určite mienim pracovať s deťmi i dospelými, ale momentálne hlavne sám so sebou. Práve u seba mám ešte veľa - veľa restov a keď sa mi všetko vydarí, čoskoro sa prezentujem s niečím novým.“ KATARÍNA KOPCSÁNYIOVÁ

Článok pokračuje pod video reklamou