Mnohí z nájomníkov pracovali v minulosti pre miestne roľnícke družstvo a do bytoviek vo vlastníctve poľnohospodárskeho družstva sa nasťahovali pred rokmi. Už pred časom chceli byty v domoch, ktoré boli postavené za peniaze štátu, od družstva kúpiť. Vedenie ich však v tom čase odmietlo s tým, že onedlho im takúto možnosť ponúkne samo. Čakali niekoľko rokov a deň D konečne prišiel. Nájomníci sú však šokovaní. Predseda družstva od nich za byty žiada podľa nich „nehorázne“ sumy. Zdôvodňuje to tým, že na bytovky má záložné právo jedna z bratislavských bánk.
„V byte žijem sama. Som vdova, syn s rodinou býva inde. Momentálne som na dôchodku. Pracovala som na družstve, ešte aj teraz tam z času na čas brigádujem. A teraz chcú odo mňa takmer
300-tisíc za byt a garáž. Usporiť som si nemala z čoho, dôchodok na to nestačí a v mojom veku mi žiadna banka nepožičia,“ povedala pre MY jedna z obyvateliek bytovky.
Ceny im písal
na farebné lístočky
Celé to začalo, keď si nájomníci našli v schránkach oznámenie, že družstvo bude v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov byty predávať. Predseda družstva Anton Navarka si postupne predvolal väčšinu obyvateľov. „Ceny určoval podľa rozlohy bytov individuálne. Nájomníkom ich písal na farebné lístočky. Keď sa ho pýtali, ako k dvesto až tristotisícovým súmám prišiel, odpovedal len, že byty sú majetkom družstva a je len na jeho vedení, za koľko ich predá,“ hovorí Margita Piačeková. Potvrdila nám, že byty predtým nevidel žiadny odhadca, ani maklér realitnej kancelárie, ktorý by na základe ich technického stavu mohol odhadnúť ich cenu. „A banka, ktorá má na byty záložné právo, konečnú sumu tiež neovplyvňuje. To sme si overili,“ dodáva.
Nájom platí,
aj keď bez zmluvy
Jarmila Havranová žije v byte spolu s rodinou. Už od roku 2004 nemá platnú nájomnú zmluvu. Nájom však platí pravidelne. „Mali sme ju termínovanú, ako prevažná väčšina ľudí v bytovkách. Keď sme požiadali predsedu družstva o jej predĺženie, povedal nám iba toľko, že máme nejaký čas počkať, pretože byty nám v najbližšej dobe ponúknu na odkúpenie. Snažila som sa to riešiť niekoľkokrát, no on to vždy odsunul na neskôr. Teraz nám ponúkol tri možnosti. Môžeme sa z bytu vysťahovať, alebo si ho kúpiť za pre nás neprijateľnú sumu. Tretia verzia je, že nám družstvo zvýši nájom,“ rozhorčene vymenúva Jarmila. Na margo stavu bytovky sa vyjadruje otvorene. Podľa jej slov im omietka doslova padá na hlavu, pretože strecha je poškodená. Do pivníc im zateká a o nič lepšie na tom nie sú ani ostatné spoločné priestory. „Predseda tvrdí, že náklady v súvislosti s menšími opravami podľa zmlúv s družstvom znášajú nájomcovia. Neviem však, či v tomto prípade ide o menšie opravy,“ vysvetľuje. Jej manžel dodáva, že v Hronskom Beňadiku sa podobné byty predávajú za niekoľko desiatok tisíc a za 400-tisíc si tam možno zadovážiť dom aj s pozemkom.
V Žiari si našli právnika
To, že družstvom požadovaná suma je neprimeraná a dokonca v rozpore so zákonom, potvrdila nájomníkom aj riaditeľka odboru legislatívy ministerstva financií Jaroslava Zányiová. Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov z roku 1993 by mala byť cena regulovaná. Píše sa v ňom, že ak boli priestory v minulosti majetkom štátu, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce, z obstarávacej ceny za byt sa odpočítavajú dve percentá opotrebenia za každý rok jeho užívania a štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný byt v čase jeho výstavby.
Niektorí z nájomníkov v súčasnosti bývajú v priestoroch bez platnej nájomnej zmluvy, napriek tomu sa ale nechcú vzdať. Svoje práva plánujú obhájiť. Minulý týždeň vyhľadali právnu pomoc v Žiari nad Hronom. „Nenecháme sa predsa zahnať do kúta,“ podotkla s rozhodnosťou v hlase Margita Piačeková.
Družstvo sa odmlčalo
Predsedu družstva Antona Navarku sme zastihli pred jeho domom v Orovnici. Na naše otázky odpovedal neochotne. Podľa jeho slov postupoval pri určení cien v súlade so slovenskou legislatívou. Skutočnosť, že sú trhové, odôvodlnil nasledovne: „Byty sú súkromným majetkom družstva a len ono rozhodne za koľko ich predá.“ Naznačil, že ak sa s nájomníkmi nedohodne, nevylučuje ani riešenie záležitosti prostredníctvom súdu. Obyvatelia nájomných domov by si podľa neho mali byty kúpiť za ponúknuté sumy. „Veď platia nájomné iba 470 až 670 korún,“ uviedol. Na ďalšie otázky odmietol odpovedať.
IVA ZIGOVÁ
