Na potrebný počet opatrovateliek chýbajú financie

Prežiť jeseň života v plnom zdraví a vedieť sa spoľahnúť sám na seba, prípadne mať vždy naporúdzi pomoc blízkych je snom každého občana v zrelom veku. Napriek tomu, že všetci dúfame, že to bude práve takto, život prináša rôzne prekážky a situácie, ktoré s

„Práve preto od nás rekvalifikované opatrovateľky odchádzajú za prácou k susedom,“ odôvodňuje úbytok pomocníčok v domácnosti na slovenskom trhu riaditeľka Územného spolku Slovenského Červeného kríža Oľga Szalmová. Opatrovateľskú službu prevádzkoval spolok od októbra 1994 v plnom rozsahu do minulého roku, v tomto roku nedostal na jej existenciu potrebný balík financií od nitrianskeho VÚC. „Svoje opatrovateľské aktivity sme museli obmedziť na minimum a s dlhoročnými a osvedčenými opatrovateľkami rozviazať pracovný pomer s nárokom na odstupné,“ uvádza Oľga Szalmová. Počas trinástich rokov opatrovateľskej praxe sa tieto opatrovateľky stretávali s ťažkými prípadmi s nutnosťou šesť- až osemhodinovej asistencie. „Momentálne máme malý počet opatrovateliek len v rámci aktivačných prác a na dohodu o vykonaní práce a všetkých záujemcov o túto službu musíme odporučiť na mesto,“ vysvetľuje riaditeľka levického územného spolku. Podľa jej slov by sa aj priamo v Leviciach uživilo oveľa viac opatrovateliek, ak však majú pracovať ako živnostníčky, na licenciu alebo povolenie, potrebovali by ústretovosť vlády a zmenu zákonov: „Inak je pre nich táto práca maximálne stratovým podnikom.“ Oľga Szalmová však neustáva a s nutnosťou návratu opatrovania do nášho mesta a okolia aj prostredníctvom Územného spolku Slovenského Červeného kríža sa obracia na najvyššie miesta. „Popri tom sa snažíme rozbehnúť kampaň, ktorá by oslovila a získala čiperných dôchodcov pre humánnu myšlienku,“ prezrádza plány najbližšej budúcnosti. Tí by sa v prípade záujmu zapojili do roznášky obedov pre svojich chorých, opustených a slabých vrstovníkov. „Okrem toho, že by sme im za to ponúkli skromnú finančnú odmenu, boli by prínosom pre skupinu ľudí, ktorí inak nemajú možnosť kontaktu s vonkajším svetom,“ vysvetľuje podstatu kampane riaditeľka: „S mestom spolupracujeme na stravovaní 440 našich občanov v riadnom alebo invalidnom dôchodku. Z nich 160 ťažko mobilným, zdravotne postihnutým a prestárlym občanov obedy rozvážame alebo nosíme.“ Ani mesto nemá dostatok opatrovateliek Od 1. mája 2003 eviduje opatrovateľky v pracovnom pomere s mestom Spoločný obecný úrad Regionálneho združenia miest a obcí Tekova so sídlom v Leviciach. Vykonávanie tejto kompetencie prešlo na spomínaný úrad potom, ako mesto Levice prevzalo v rámci zákona o prechode niektorých pôsobností zo štátnej správy na mestá a obce a vyššie územné celky prenesený výkon štátnej správy v oblasti sociálnej pomoci, konkrétne v opatrovateľskej službe, a to delimitačným protokolom k tomuto dátumu. Postupne prešla táto kompetencia do originálnej kompetencie mesta – cez rozhodovací proces o zavedení opatrovateľskej služby žiadateľovi až po financovanie. Pri hľadaní pomoci na Spoločnom obecnom úrade Regionálneho združenia miest a obcí Tekova sa istotne stretnete so sociálnymi pracovníčkami Marcelou Benčaťovou a Annou Mikulecovou. Obe majú na stole stále nové a nové žiadosti o pridelenie opatrovateliek. „Momentálne mesto zamestnáva 52 opatrovateliek rôznej vekovej kategórie, ktoré sa starajú o 56 klientov v domácnosti a o 69 klientov v dvoch mestských zariadeniach sociálnej starostlivosti na Poľnej a Vajanského uliciach,“ hovorí v číslach Marcela Benčaťová.„Bohužiaľ, viac opatrovateliek nemôžeme zamestnať, vychádzame z rozpočtu určeného mestským zastupiteľstvom,“ uvádzajú fakty obe sociálne pracovníčky. Kapacity sa uvoľňujú len prirodzeným úbytkom, preto nemôžu napriek snahe vyhovieť každému žiadateľovi ihneď: „Ak je to možné, posielame jednu opatrovateľku aj do viacerých domácností, všetko závisí od potrieb konkrétneho klienta.“ Mestská opatrovateľská služba poskytuje pomoc pri nevyhnutných životných úkonoch, pri nevyhnutných prácach v domácnosti a pri formách zabezpečenia kontaktu so spoločenským prostredím ako v meste, tak v obciach združenia. Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana a konanie o zavedení opatrovateľskej služby sa začína na základe písomnej žiadosti občana alebo na základe podnetu príbuzných či ošetrujúceho lekára. „Naša služba nie je bezplatná, platba občana sa odvíja od jeho príjmu a majetku,“ uvádza Marcela Benčaťová. Napríklad pri donáške jedla zaplatí dôchodca 9 korún, za nákup 15 korún, za upratovanie v domácnosti 50 korún. „Rada tie peniaze zaplatím, ak budem mať zabezpečený každodenný nákup a donášku liekov z lekárne,“ hovorí pani Helena B., jedna z čakateliek na zozname, trpiaca Parkinsonovou chorobou. K vyriešeniu jej problému, ako aj problému viacerých čakateľov by dopomohli ďalšie pracovné zmluvy opatrovateľkám nad rámec mestského rozpočtu, prípadne niekoľkoročné úľavy na odvodoch, ktoré sú, ako uvádza Oľga Szalmová, pre rakúske opatrovateľky - živnostníčky od tohtoročného júla samozrejmosťou. Katarína Kopcsányiová