Škola sa zviditeľnila koncom letných prázdnin po tom, ako jej vyšší územný celok odobral budovu, v ktorej boli umiestnené učebne odborného výcviku. Murársky odbor presťahovali do atómového bunkru v podzemí, stroje zo stolárskej dielne putovali najprv do skautského stanu, potom do prenajatého skladu. Riaditeľa školy najviac trápil osud žiakov, ktorí stratili možnosť získavať praktické zručnosti v primeraných priestoroch. Medializácia problému ho pripravila o funkciu.
„V odvolaní sa uvádza, že som porušil zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Ide o paragraf 5, podľa ktorého riaditeľ zodpovedá za riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy. Najzaujímavejšie je, že majetok som dostal do správy len v marci tohto roku, pričom som s ním nakladal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia aj pred tým,“ komentuje riaditeľ jednotlivé body odvolania. „Za viac ako šestnásť rokov vo funkcii riaditeľa sme z baníckeho učilišťa spravili združenú strednú školu obchodu a služieb, ktorá má najviac žiakov zo všetkých banskoštiavnických škôl. V súčasnosti ju navštevuje 434 študentov a škola zamestnáva sto zamestnancov. Myslím si, že majetok som zveľadil, dokonca sa mi podarilo získať budovu za jednu korunu od nemocnice, kde je dnes vyhľadávaná reštaurácia.“
Ďalším bodom odvolania bolo porušenie paragrafu 7 zákona o majetku vyšších územných celkov. Zákon mal porušiť tým, že stroje a zariadenia z učební odborného výcviku umiestnil do stanu bez dostatočnej ochrany pred stratou, zničením a poškodením. „Áno, dal som veci pod stan, lebo prišiel príkazný list, že mám uvoľniť stolársku dielňu. Písomne som ich upozornil, že majetok budeme musieť umiestniť do provizória. Dal som ho strážiť strážnou službou, taktiež zamestnanci ho strážili podľa rozpisu,“ nepripúšťa pochybenie.
Za „najzaujímavejší“ dôvod odvolania považuje, okrem nedodržiavania Ústavy SR, prezentovanie sa v médiách. „Píše sa rok 2007 a verejnosť má právo na informácie,“ dopĺňa svoj názor na odvolanie. Na otázku, či by rovnako konal aj v prípade, keby vedel, že ho odvolajú, odpovedal kladne. „Vedel som, do čoho idem a predpokladal som, že to pravdepodobne takto skončí. Neľutujem to. Stálo ma veľa námahy a nervov, aby sme z učilišťa vybudovali prosperujúcu školu. A teraz úradníci, ktorí sa dostali k majetku len prevodom zo štátu, ho chcú využívať na iné ciele ako je verejnoprospešný záujem,“ dodal.
Čo bude ďalej, si netrúfa odhadnúť. Aj keď sa odvolaním jeho pracovný pomer v škole nekončí, nevie čo bude robiť. „Som zvedavý, čo so mnou spravia. Je možné, že budem nadbytočný a tým pádom mi budú musieť dať výpoveď. Uspokojuje ma vedomie, že školu zanechávam plnú žiakov, ekonomicky vyrovnanú a hospodáriacu vždy s miernym ročným prebytkom,“ hovorí dnes už exriaditeľ Bačík, ktorý sa proti odvolaniu mieni brániť v takej miere, ako to umožňuje náš súčasný právny systém. Zároveň sa o funkciu riaditeľa mieni vo výberovom konaní opätovne uchádzať.
(ab)