Zo záverečného preslovu sa však dozvedáme, že veľkú pomoc mu poskytli ďalší osvetoví pracovníci, ale aj politickí činitelia vtedajšieho novobanského okresu. Čo ho viedlo k zostaveniu tejto užitočnej publikácie, to nám prezrádzajú prvé riadky jeho preslovu, ktorý venoval budúcim užívateľom: „Objavovať a odhaľovať krásu našej slovenskej prírody je vďačná úloha. Naši predkovia vo svojej lopote sa nemohli oddávať obdivovaniu tohto nevyčerpateľného bohatstva rodnej zeme, iba čo hľadali potechu i posilnenie v pohľade na zelenajúce sa úbočia a strmé bralá nad nimi. Títo slovenskí svedkovia našej histórie stáli však nemo a nepohnute, ako stoja i dnes, keď sa na nich upierajú oči plné obdivu, radosti a spokojnosti... Tomuto cieľu má slúžiť i naša publikácia. Chce nás oboznámiť a zblížiť s dosiaľ málo známym krajom okolia Novej Bane a Žarnovice, ktorý má svoju osobitú zaujímavosť a krásu. Voláme preto do nášho kraja turistov a milovníkov prírody. Odmenou im budú vzácne dojmy, ktoré im poskytnú naše vzácne historické pamiatky a prírodné krásy.“ Slová výstižné a stále aktuálne, hlavne z hľadiska rozvoja turizmu a cestovného ruchu.
Obsah brožúrky nám prezrádza, že sa v nej dočítame o zemepisných geologických, botanických zaujímavostiach, o možnostiach rybolovu a poľovníctva, o hospodárskych a sociálnych pomeroch, ľudoch a ich kultúre a zvykoch, kultúrnych a umeleckých pamiatkach, kúpeľoch a minerálnych prameňoch a turistických možnostiach opisovaného regiónu. A tento, ako nám prezrádza samotný názov, sa rozprestieral od Slovenskej Brány – ( Svätého) Beňadika až po Vtáčnik. Ján Melek nezabudol upozorniť na atraktívne miesta, medzi ktoré patrí práve Slovenská brána s významnou botanickou a archeologickou lokalitou na Krivíne a prielomom Hrona, bazilika v Hronskom Beňadiku, najmladšia sopka v Európe v katastri obce Tekovská Breznica, niekdajšie hrady a strážne hrádky, po ktorých zostali len torzá, ktoré by mohli zaujať návštevníka. Nezabudol na praktické rady, možnosti zápočtových turistických ciest, lyžiarskych terénov o podobne.
Jeho sprievodca nechýbal v žiadnej obecnej, mestskej, no najmä školskej knižnici. Stal sa dôležitým pomocníkom pre vedúcich turistických krúžkov a inštruktorov turistiky. Jej obsah však využili aj tvorcovia ďalších turistických sprievodcov, ktoré popisovali Kremnické a Štiavnické vrchy, Vtáčnik a Pohronský Inovec. V časti „Turistické možnosti“ čitateľa iste zaujme pasáž, v ktorej píše: „Členovia vlastivedného krúžku Domu osvety v Novej podujali sa v roku 1957 uskutočniť dôkladné značkovanie všetkých dosiaľ známych turistických ciest na strednom Pohroní, aby tak doterajšie nedostatky odstránili, rozvoj turistiky podporili a pomohli aj tým najnáročnejším turistom poznať kraj a využiť klimatické podmienky a prírodné krásy na rekreáciu.“ Aj tieto jeho slová sú dnes aktuálne a vhodné na zamyslenie. Ľudí, ktorí sa v súčasnosti zaoberajú značením, alebo obnovovaním značenia na turistických trasách, je ako šafranu. V Novej Bani síce existuje vyše tridsať rokov turistický odbor, no nemá ani jedného značkára. V okolí Žarnovice a Novej Bane nepribudli za posledné štyri desaťročia nové turistické trasy, čo je veľká chyba najmä z hľadiska ponuky spoznávania okolia oboch miest návštevníkmi a dovolenkármi. A čo je najhoršie, nepribudol ani nový „melekovský“ sprievodca týmto regiónom. A to je z hľadiska rozvoja cestovného ruchu veľký nedostatok.
JOZEF RUSŇÁK