Keď sme v roku 1953 ako študenti na brigáde vyrovnávali terén na miestach, kde stála jedna z najvzácnejších pamiatok Banskej Štiavnice, dominikánsky kláštor, nikoho ani len nenapadlo, že sa deje niečo nenormálne. „Budovali“ sme predsa ihrisko pre neďalekú detskú škôlku.
Dominikánsky kláštor bol pravdepodobne postavený v trinástom storočí, pri rôznych vojnách a požiaroch bol niekoľkokrát poškodený a potom znovu opravený. No nakoniec bol aj tak v roku 1933 nešetrne zbúraný. V súčasnosti sa realizuje archeologický výskum jeho základov a pivničných miestností. Dlhé storočia slúžila budova ako kláštor niekoľkých mníšskych rádov (dominikánov, jezuitov, ale aj piaristov). Bol tu mestský chudobinec sv. Alžbety a do roku 1914 tu sídlilo gymnázium.
Kláštor stál na severovýchodnej strane kostola, ktorý má niekoľko názvov – Dominikánsky podľa niekdajšieho kláštora, Nemecký, pretože sa tu slúžili omše v nemčine a Farský, lebo je najväčší a príslušný farskému úradu. No poznáme ho najmä ako Kostol Nanebovzatia Panny Márie, lebo je zasvätený tomuto sviatku.
Tento chrám patrí medzi architektonicky najvýznamnejšie objekty Banskej Štiavnice. Bol vybudovaný v prvej polovici trinásteho storočia ako trojloďová románska bazilika. Koncom pätnásteho storočia bol prestavaný v gotickom slohu. Zrejme najviac bol poškodený požiarom v roku 1679 za Thökölyho povstania, keď ho plamene úplne zničili a zhorel dokonca aj hlavný oltár. Postupom času ho začali prestavovať a na jeho priečelí vybudovali tri barokové veže (1757 až 1758). V roku 1806 znova vyhorel a bol opravený v klasicistickom slohu. V tomto období bola známym architektom J. Thallherom predsunutá stredná veža a tento vzhľad sa zachoval až do dnešných čias.
Vnútorné zariadenie chrámu pochádza z osemnásteho a devätnásteho storočia. Možno tu vidieť obrazy viedenských majstrov. Jednotlivé oltáre financovali baníci, ktorí tu majú inštalované ďakovné reliéfy (napríklad baníci zo štôlne Michal). Z reliéfov upútajú predovšetkým tie, ktoré znázorňujú biblické výjavy ako návrat márnotratného syna, Mária Magdaléna umývajúca Kristovi nohy, Kristus a stotník a iné. Neprehliadnuteľné sú aj rezbársky vyzdobené neskorogotické lavice. V krypte pod kostolom sú pochovaní významní banskí úradníci a mešťania.
Chrám slúži rímsko-katolíckej cirkvi. Zaujímavosťou je, že v rokoch 1575 až 1669 ho užívali evanjelici.
RICHARDKAFKA
