Jeho bývalí žiaci na neho spomínajú v dobrom. Bol zábavný a mal zaujímavé výchovné metódy. Keď odišiel do dôchodku, začal sa venovať zvieratkám. Choval teliatka, ovce, kozy, sliepky,... Trochu si finančne prilepšoval, aj keď na to nebol odkázaný. Takýto životný štýl si vybral sám. Jeho súkromie bolo tabuizované, nerád k sebe púšťal ľudí. Na dverách svojho domu mal zavesenú ceduľku s nápisom „Bez pozvania nevstupujte“.
Nikdy sa neoženil
„V jeho veku mu už na hygiene veľmi nezáležalo. V dome mal neporiadok, kozy sa prechádzali aj v izbách. Vlastnil ich sedem, okrem toho jedného capa a dve ovečky,“ povedal nám zdroj blízky Ľudovítovi Beňovi.
Ľudia o ňom hovorili, že musí mať veľa peňazí. Vydedukovali to z toho, že jeho rodičia pracovali dlhé roky vo Francúzsku. V dôchodkovom veku dostávali bony, ale boli veľmi sporovliví. On tiež peniaze vo veľkom nemíňal. Nikdy sa neoženil a nezanechal po sebe žiadnych potomkov.
Neprevzal si dôchodok
Pred pár dňami poštárka starostovi oznámila, že Ľudovít si už druhý deň nepreberá dôchodok. „S obavou mi povedala, že veci okolo domu sú nepohnuté a určite sa muselo niečo stať. Išiel som sa tam teda pozrieť. Zavolal som aj jednu pani, aby som mal svedka. Keďže dvere boli
zamknuté, do domu som vošiel cez okno, ktoré sa mi podarilo otvoriť. Pán Beňo ležal na posteli a už bol stuhnutý. Hneď som zavolal políciu, aj lekára,“ povedal starosta Pitelovej Ján Kubík. Lekár konštatoval, že príčinou smrti je zlyhanie srdca. Neodporučil ani pitvu. Odôvodnil to tým, že na tele nevidieť žiadne stopy násilia, ani krv. Nepredpokladal teda spáchanie trestného činu.
Pohreb vybavoval starosta
O jeho smrti informoval príbuzných. Opýtal sa ich, či sa postarajú o pohreb, ale odmietli. Počas jeho života s ním vraj neboli v užšom kontakte, stretávali sa len občas. „Mojou povinnosťou, ako starostu, je človeka pochovať. Vybavil som teda úmrtný list, bol som na matrike a zariadil všetky záležitosti s tým spojené. Zvieratká, ktoré po ňom zostali, som dal dočasne k jednému pánovi. U neho zostanú dovtedy, kým o pozostalom majetku nerozhodne notár,“ dodal starosta.
Za čo som ho mala pochovať?
Pohreb mal cirkevný, napriek tomu, že ku kresťanstvu veľmi neinklinoval. Zúčastnili sa na ňom aj jeho príbuzní. „Som vdova, mám 79 rokov, za čo som ho mala pochovať? Veď mal peniaze, prečo by som mala platiť ja? Chceli sme mu pomáhať, ale našu starostlivosť odmietal. Keď som mu doniesla koláče, myslel, že si ho chcem kúpiť a dediť po ňom. Nikto nemôže povedať, že som sa nezaujímala, dala som mu urobiť kyticu za 700 korún,“ povedala nám jeho sesternica, keď sme sa jej opýtali, prečo sa odmietla postarať o poslednú rozlúčku so zosnulým.
Hľadali poklad?
Náš zdroj nám prezradil, že v dome Ľudovíta Beňa, ktorý je inak zamknutý a sprístupnený bude až právoplatnému dedičovi po konečnom verdikte notára, sa v jedno ráno okolo štvrtej hodiny svietilo. Môžeme len hádať, koho táto nehnuteľnosť mohla priťahovať a čo v nej vlastne hľadal...
EVA ŠTENCLOVÁ
