História aikido je tesne spojená so životom jeho zakladateľa. Morihei Uešiba v mladosti študoval niekoľko tradičných škôl bojových umení so zbraňami aj bez nich. Z týchto škôl ho najviac ovplyvnilo Daito-ryu aikidžucu. Preto keď otvoril v roku 1921 v Ayabe svoje prvé dodžo, jeho učenie bolo s Daito-ryu veľmi podobné a nazývalo sa Uešiba-ryu aikidžucu. Slovo "džucu" v názve poukazuje na blízky vzťah k "tvrdým" starým bojovým umeniam. Bojové umenie Moriheia Uešibu sa však neustále menilo a keď založil v Tokiu nové dodžo (1931), zmenil sa aj názov. Nové meno bolo aikibudó a znamenalo "cesta bojovníka aiki". V roku 1942 došlo v názve umenia k poslednej zmene. Vypustením znaku "bu" sa symbolicky stratil vzťah k násiliu a vzniklo dodnes používané slovo aikidó. Avšak Morihei Uešiba odmietol vychovávať vojakov pre ničivú vojnu a utiahol sa na vidiek. To pre aikidó znamenalo prestávku až do roku 1948, kedy okupačné americké vojská zrušili v Japonsku zákaz vyučovania bojových umení. Obdobie 50-tich a 60-tich rokov je charakteristické stabilitou vyučovania a rozmachom aikidó nielen na japonských ostrovoch, ale aj inde vo svete. Mimo Japonska bolo "umenie mieru" predstavené prvýkrát na Havaji v r.1953, odkiaľ rýchlo preniklo do USA. Do Európy ho cez Francúzsko priniesli Abe a Močizuki.
Ako dlho pôsobí klub Aikido v našom meste?
V Žiari sme už siedmy rok.
Čo bolo dôvodom jeho začlenenia do MŠK?
Dostali sme od mesta ponuku na vzájomnú spoluprácu. Je to pre nás výhodnejšia možnosť fungovania klubu pod záštitou MŠK. Bude to len prínosom, čo sa týka financií a lepšej prezentácie aikido klubu. Plánujeme robiť exhibície na mestských akciách, aby ľudia videli, čo je to aikido, pretože samostatné súťaže nemáme, takže je to jediná možnosť, ako priblížiť tento druh bojového umenia aj ostatným.
Aký druh športu je aikido?
V prvom rade to nie je šport, ale bojové umenie. Je skôr obranne zamerané, nerobia sa v ňom údery a kopy ako v karate. Tu ide o celkový pohyb tela. Cieľom je nie útočiť, ale brániť sa a pri obrane neublížiť. To bolo aj cieľom zakladateľa tohto bojového umenia, ktorým bol Morihei Uyešiba (1883 - 1969). Bol cvičiteľom iného bojového umenia, ktorého hlavným cieľom bolo čo najskôr zlikvidovať protivníka. On to zjemnil v zmysle toho, že netreba človeka hneď zabiť, ale stačí mu urobiť len nejakú "páku", alebo jednoducho zahodiť za seba.
Koľko máte členov?
Sezóna sa nám teraz len začína. Vlastne trvá súbežne so školským rokom, teda od septembra do júna. Máme zhruba dvadsať detí vo veku od 4 do 13 rokov a približne 16 dospelých. Tí sú vo veku od 16 do 44 rokov. Aikido nie je to limitované vekom, základom je naučiť sa základné kroky a pády. Je to výborný šport pre ženy.
Je v tomto bojovom umení nejaké rozdelenie, napríklad ako v karate?
Práveže v tomto športe nie je klasická súťaživosť, každý súťaží sám so sebou. Zakladeteľ to vymyslel iným spôsobom. Žiacke stupne sú od šiesteho po prvé. Od šiesteho do druhého sa oblieka len kimono, žiadne pásy. Od druhého stupňa môžete nosiť široké nohavice, ako mali samuraji (hakama). A keď dosiahnete majstrovský stupeň (1. dan), tak sa už nerozlišuje, je čierny pás, čierne nohavice, kimono, čiže nikto nevie aký máte stupeň, iba podľa toho ako cvičíte.
Každý si z tohto umenia vezme svoje. Niekto sa chce naučiť brániť, iný zas zlepšiť svoju koordináciu pohybov. To je dobré hlavne u detí, pretože aikido môže slúžiť ako dobrá príprava na iný šport, napríklad atletiku. Deti sú potom oveľa šikovnejšie, dokážu padnúť, hýbať sa. Niekto hľadá duchovné naplnenie. Nerozvíja sa pri ňom agresivita, skôr naopak. Je dobré na kondičku. Stalo sa nám, že dievča prišlo k nám, nikdy predtým nešportovala a za mesiac zhodila sedem kilo. Telo si pri pravidelnom cvičení nájde svoju rovnováhu. Cvičí sa aj so zbraňami ako nôž, meč, palica. Trénujeme aj obranu proti viacerým útočníkom.
Morihei Uešiba – zakladateľ aikidó
Morihei Uešiba sa narodil 14. decembra 1883 v Tanabe, provincia Kii. V svojich 17-tich rokoch odišiel do Tokia, kde si otvoril malý obchod. V tom čase (1901) začal študovať bojové umenia - Kito ryu džudžucu a šermiarsku školu Šinkage ryu. Po roku sa pre chorobu vrátil domov, v roku 1903 sa oženil a vzápätí vstúpil do armády, kde študoval boj s bodákom (džúken džucu). Počas Rusko - Japonskej vojny bol nasadený na Mandžuský front. Po prepustení z armády sa vrátil do rodného Tanabe a pokračoval v štúdiu bojových umení, v roku 1908 získal certifikát Yagyu ryu džudžucu.
Roku 1915 sa na Hokaide stretol Morihei Uešiba so Sokaku Takedom, majstrom Daito ryu aikidžucu. Toto stretnutie malo pre ďalšie smerovanie zásadný význam, pretože Daito ryu je považované za štýl, ktorý najviac ovplyvnil technickú stránku aikidó. Takeda prijal Uešibu za svojho žiaka a s prestávkami ho navštevoval a učil do 30-tich rokov. V roku 1919 dostal Uešiba správu o ťažkej chorobe svojho otca. Zanechal všetok svoj majetok Takedovi a odcestoval aj s rodinou do Tansbe. Po krátkom pobyte doma znovu odišiel do Ayabe. Tu zakladá svoje prvé vlastné dodžo a vyučuje umenie, ktoré nazval Uešiba ryu aikidžucu. Zároveň pracuje na rozvoji osady a intenzívne študuje Degučiho náboženstvo. V roku 1922 ho na päť mesiacov navštívil Sokaku Takeda a udelil mu Kyoju Dairi - učiteľský certifikát Daito ryu. Po vojne sa činnosť tokijského dodžo obnovila až v roku 1949 a rozmach aikidó sa mohol začať. Vtedy už 65 ročný Uešiba odovzdal organizačné záležitosti do rúk svojho syna Kišomaru Uešibu, stále však neúnavne cvičil, viedol hodiny a robil ukážky. Posledné verejné ukážky aikidó predvádzal v januári 1969, len tri mesiac pred svojou smrťou.
Zakladateľ aikidó O-sensei Morihei Uešiba zomrel 26. apríla 1969.
MARCEL POBEŽKA
