Folklór ochutili burčiakom, husacinou a zabíjačkou
Pravá zabíjačka, husacina, lokše, párance či perky. K tomu dúšok štipľavého burčiaku a tóny vychádzajúce z fujary, cimbalu a huslí. Aj také boli Oberačkové slávnosti, ktorými v sobotu 29. septembra žili v Čajkove a Hronovciach.
Čajkovské vinice a víno z nich bolo vychýrené už pred tisícročiami. Nielenže zachránilo životy obyvateľom, ktorých Turci odvliekli do zajatia a z predaja vína ich príbuzní vykúpili, ale v ťažkých časoch bolo v obci hlavným zdrojom obživy. Aj preto Čajkovčania dodnes ďakujú za každú novú úrodu. Inak tomu nebolo ani uplynulú sobotu. Návštevníkov vítali burčiakom, tradičnými jedlami a bohatým programom.
Od kotla na javisko
„S prípravou sme začali už pred tromi týždňami. Narobených máme 11-tisíc kusov z 35 kilogramov múky. Uložené boli v mrazničke,“ hovorí Mária Boldišová a popri rozprávaní posypáva čerstvo vyvarené lekvárové perky makom alebo orechmi. Idú na dračku, v rade sa striedajú hlavne muži, lebo, ako s úsmevom hovorí, ženám sa dnes už nechce robiť piplavú robotu. Ružene Chlebovej, Antónii Uhnákovej, Kataríne Bernátovej a Márii Boldišovej to nevadí. Sú na penzii, takže času majú. Z Jednoty dôchodcov Slovenska, v ktorej sú organizované, sú aj Anna Šebová a Antónia Ďurovská. Obe od rána varia domáci slivkový lekvár. „Je bez chemikálií, z 35 kilogramov sliviek. Najskôr sme ich odkôstkovali, zomleli a dali do 40-litrového kotla. Lekvár sa musí dobre miešať, aby sa nepripálil a nezhorkol. Hotový je, keď drží na vareche,“ ukazuje Anna Šebová. Narýchlo ešte prezradí, že tradičný recept pochytili ešte od starých mám. Musí sa ponáhľať, lebo všetky sú v súbore Dolina a práve idú vystupovať. Okrem nich sa na javisku vystriedali aj členovia súboru Sitňan z Banskej Štiavnice, ktorí rozozvučali fujary a gajdy, aby predviedli folklór z Horehronia a Podpoľania. Domácich zastupovali aj čajkovská cimbalová muzika, detský súbor a čerešničkou na torte boli tentoraz Jánošíkovci zo Zvolena. Umenie všetkých účinkujúcich ocenili nielen vyznávači folklóru. Učaroval aj tým, ktorí sa viac obzerali po lokšiach, husacine, guláši z diviny od miestnych poľovníkov zo združenia Deberča alebo pukanských párancov od majstra Petra Klinka. Jednoduché jedlo voľakedy robievali drevotári z Puknaca, keď sa na viac dní vybrali na drevo do lesa. Dosku na krájanie cesta nenosili so sebou, preto cesto trhali - párali a hádzali do vriacej vody. Výborne chutí so slaninkou, opečenými zemiakmi alebo tvarohom. Kto si vystál rad a ochutnal ho, nepohrdol potom pohárikom čajkovského vínka alebo šumiaceho burčiaku.
Ponúkli aj zabíjačkové špeciality
Oberačkové slávnosti sa v Hronovciach začali sprievodom. Obcou sa pohol na čele s vencom, kočom a tanečníkmi z miestnej Únie žien a Csemadoku. Na novom trhovisku pri obecnom úrade si kotliny rozložilo dvanásť súťažiacich z obce a okolia, ktorí sa prihlásili do súťaže vo varení gulášu. Podľa vlastných receptúr navarili guláš z rybaciny, diviny a bravčového mäsa. Poľovnícke združenie Hubert Hronovce pripravilo ochutnávku poľovníckych špecialít. Tóny ľudovej hudby zo Šiah sprevádzali šikovné ruky Hronovčanov, ktorí sa pustili do výroby zabíjačkových špecialít. Priamo na mieste mohli návštevníci ochutnať hurky, klobásy, mäso v kapustovom liste nazývané sarma, sadlové rožky či oškvarky.
JANA NÉMETHOVÁ
Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.
